BRATISLAVA. Mimovládna nezisková organizácia Ineko publikovala blog na denníku N o tom, ako diaľničiari zdôvodňujú naliehavosť „druhej rúry“ Braniska, ktorú však podľa neziskovky do roku 2022 určite netreba.
Ineko poukazuje na poplašnú správu Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorú zverejnili minulý týždeň. Hneď v titulku sa píše, že „ak chceme bezpečnosť, druhá rúra Braniska by mala stáť v roku 2020“.
Jedna rúra stačí
Odborníci z Ineka vysvetľujú, že stavať druhú rúru Braniska do roku 2020 je zbytočné.
„Jednou vetou: Na terajšiu dopravu v Branisku jedna rúra s rezervou stačí a je vylúčené, že by v nasledujúcich rokoch premávka rástla tak dramaticky, ako to vykresľujú diaľničiari,“ vysvetľuje Ineko v blogu.
Podľa nariadenia vlády o bezpečnostných požiadavkách pre tunely je hraničná intenzita 20-tisíc vozidiel spolu v oboch smeroch. Skutočná intenzita v tomto roku má dosiahnuť iba 12-tisíc (pozri graf).
Chybná prognóza
NDS prognózuje, že hustota dopravy v tuneli Branisko bude v ďalších rokoch strmo rásť a v roku 2022 prekročí hraničnú úroveň.
„Svoju chybnú úvahu, ktorú nazýva prognózou, stavia na aktuálne výraznom náraste intenzity dopravy v tuneli Branisko (v prvom polroku 2016 medziročne +24 %). Úplne však ignoruje okolnosti, z ktorých je jasné, že jej prognóza je hrubo zavádzajúca. Zo skokového rastu totiž nemožno robiť nový trend,“ argumentuje neziskovka Ineko.
Dôvodom nárastu intenzity dopravy v tuneli Branisko medziročne o 24 percent v závere minulého roka bolo dokončenie až 46 kilometrov diaľnice D1.
„Pribudli všetky tri chýbajúce úseky medzi Ivachnovou a Prešovom, krátko predtým aj dôležitý úsek pri Martine. Takéto skokové zvýšenie atraktivity D1 najmä v regióne Spiša sa už nebude opakovať,“ vysvetľujú odborníci z Ineka.
Jedným dychom dopĺňajú, že k rastu využívania diaľnice pravdepodobne prispelo aj zrušenie štátnych IC vlakov a teda zmenšenie ponuky rýchleho železničného spojenia medzi východom a západom Slovenska.
„Ani táto podstatná zmena sa v ďalších rokoch nezopakuje. Ponuka IC vlakov sa buď nezmení alebo naopak zvýši,“ píšu v blogu.
Vymyslené autá
NDS napriek týmto skutočnostiam počíta s mimoriadne vysokým nárastom dopravy v Branisku nielen tento rok, keď sú na to zjavné dôvody, ale aj v ďalších šiestich rokoch.
Ineko v grafe ilustruje vývoj skutočných intenzít dopravy v tuneli Branisko za uplynulých 11 rokov a takzvanú prognózu intenzity dopravy na najbližších 7 rokov zo správy NDS. V roku 2016 tunelom prejde za 24 hodín približne 12-tisíc vozidiel. V roku 2022 za rovnaký čas necelých 21-tisíc, čo je nárast o takmer deväť tisíc áut.
„V chybnej úvahe NDS rastie denná intenzita každoročne o cca 1380 áut. Skutočné čísla za uplynulých 10 rokov pritom ukazujú priemerný ročný nárast o 362 vozidiel. NDS teda predpokladá 3,8-násobne vyššie prírastky. Bez akéhokoľvek odôvodnenia,“ konštatuje Ineko.

Koľkí budú na D1 jazdiť?
Najbližší citeľný impulz pre väčšie využívanie diaľnice D1 príde najskôr v roku 2020, kedy má začať slúžiť tunel Višňové a pravdepodobne aj obchvat Ružomberka. Viac sa však prejaví presmerovaním východo-západného tranzitu z aktuálne využívanej severo-južnej trasy (kombinácia D1 a R1 cez Donovaly) na súvislejšiu severnú. To zákonite odľahčí Donovaly a rýchlocestu R1 a viac zaťaží D1 západne od Ružomberka. Dopravu v tuneli Branisko to však ovplyvní menej ako nedávna kompletizácia celej severovýchodnej D1.
„Ignorovať pritom netreba ani ďalšie okolnosti, ktoré budú pôsobiť proti výraznejšiemu rastu dopravy v tuneli Branisko, resp. na celej severovýchodnej D1,“ upozorňuje Ineko.
Dopravnú situáciu môže zmeniť: opätovné posilnenie ponuky IC vlakov, ohlásený zámer začať výstavbu tunela Soroška a ďalších úsekov rýchlostnej cesty R2, či zatraktívnenie južnej trasy, čo by mohlo potrebu výstavby druhej rúry tunela Branisko oddialiť aj o celé desaťročia.
„Ak NDS hrubo zavádza širokú verejnosť nekvalifikovanou úvahou, podľa ktorej intenzita dopravy v tuneli Branisko za 5 rokov vystrelí o 70 % a za sedem rokov dokonca o 96 %, treba to brať vážne. Nechtiac totiž ukazuje svoju nekompetentnosť a nedôveryhodnosť v práci s dátami, na základe ktorých pýta miliardy eur na ďalšie projekty,“ dodáva v závere Ineko.