BRATISLAVA. Príjmy aj výdavky štátu rástli od roku 2007 najvyšším tempom v Európskej únii. Vo svojej najnovšej štúdii na to upozornil Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS), podľa ktorého sa tak ekonomické dôvody na zvyšovanie daní hľadajú ťažko. Vláda napriek tomu prichádza s balíkom nových daní.
Inštitút na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave poukázal na to, že všetky členské štáty EÚ s výnimkou Grécka míňajú z verejných zdrojov viac ako pred krízou, v priemere o 20 percent.
Slovensko je v tomto absolútnym lídrom, keď výdavky jeho verejných financií stúpli od roku 2007 o 75 percent. Minulý rok však významne ovplyvnilo dočerpávanie eurofondov, do roku 2014 tak narástli výdavky štátu o 56 percent.
Slovensko vedie v zvyšovaní príjmov
"Slovensko sa nachádza na piatom mieste so zhruba 16- percentým rastom štátu, teda podielu verejného sektora na ekonomike. Výdavky verejnej správy tvoria 45 percent ročného hrubého domáceho produktu Slovenska," priblížil analytik INESS Martin Vlachynský.
Členské štáty únie podľa štúdie každoročne zvyšovali nielen výdavky, ale aj príjmy. Slovensku patrí prvé miesto aj v tomto ukazovateli, keď príjmy jeho rozpočtu vzrástli medzi rokmi 2007 a 2014 o 54 percent. Podiel eurofondov na celkových príjmoch verejnej správy je pritom malý, v rekordnom minulom roku tvoril asi 12 percent a v ostatných rokoch menej ako 10 percent.
Kým v roku 2007 vybral štát na daniach a odvodoch zhruba 15,6 miliardy eur, tento rok to má byť podľa odhadov asi 22,3 miliardy eur. V tomto období vzrástol výber daní a odvodov na Slovensku o 43 percent.
"Dodnes najviac narástli sociálne odvody, čo súvisí so zmenami v druhom pilieri, ten nárast je cez 60 percent," vyčíslil Vlachynský. O viac ako polovicu stúpol aj výber daní fyzických a právnických osôb. Prakticky nulový rast výberu zaznamenali spotrebné dane.
Analytik doplnil, že daňové bremeno na Slovensku vzrástlo medzi rokmi 2007 a 2014 o 6,9 percent, čo je najviac po Grécku a Francúzsku.
Vlachynský uviedol, že nový daňový balíček ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) má do štátnej pokladnice priniesť v roku 2017 okolo 150 miliónov eur.
Štát neinvestoval do systémových reforiem
Opatrenia pritom zahŕňajú daň z dividend, vyššiu daň na cigarety a hazard, vyššie dane regulovaných podnikov či nový odvod z celého neživotného poistného. Zároveň pripomenul, že daňovo-odvodové výnosy mali byť tento rok podľa pôvodného odhadu o 800 miliónov eur nižšie.
"Kde bude koniec zvyšovania daní, čo je dôvod zvyšovania daní? Je to preto, že ekonomika to ešte unesie a naďalej bude rásť? Kde sú tie peniaze a ktoré nové výdavky chceme dostať za nové dane?" pýtal sa analytik INESS Radovan Ďurana.
Predstavitelia inštitútu zdôraznili, že dodatočné príjmy štátu nesmerovali do sociálnej politiky ani do významných systémových zmien a reforiem. Zároveň sa rast príjmov podľa nich neprejavuje ani v znižovaní deficitu verejných financií.
