1. Vyššie dôchodky
Dôchodky by sa mali v budúcom roku na Slovensku zvýšiť najmenej o 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku. Navrhuje to v novele zákona o sociálnom poistení ministerstvo práce. Právnu normu dnes schválil kabinet Roberta Fica.
"V záujme toho, aby sa zabezpečilo zvyšovanie dôchodkových dávok v istej primeranej a dôchodcovskou verejnosťou akceptovateľnejšej sume, sa pevná suma zvýšenia v roku 2017 určí najmenej ako 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku," navrhuje ministerstvo práce.
Novelou zákona sa má upraviť aj percento zvýšenia úrazovej renty v budúcom roku. Tá sa má zvýšiť tiež minimálne o 2 %. Novela zákona by mala nadobudnúť účinnosť 30. októbra tohto roka.
2. Vianočný dôchodok
Dôchodcovia, ktorých dôchodok nepresahuje 396,18 eura, by mali aj na konci tohto roka dostať jednorazový príplatok k vianočnému príspevku vo výške 12,74 eura.
Nárok na takýto príplatok by mali mať tí dôchodcovia, ktorých dôchodok je do dvojnásobku sumy životného minima, teda do 396,18 eura. Vyplýva to z návrhu zákona z dielne ministerstva práce, ktorý dnes schválila vláda.
Najvyššia suma vianočného príspevku spolu s príplatkom tak má opäť dosiahnuť 100 eur a majú mať na ňu nárok dôchodcovia, ktorých dôchodok je do 198,09 eura.
Vianočný príspevok by pritom malo v tomto roku dostať viac ľudí ako vlani. Výška príspevku sa odvíja od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Na jeho výplatu má nárok každý penzista, ktorého dôchodok, alebo úhrn dôchodkov nepresiahne sumu 529,80 eura.
3. Start-up v zákone
Aj definíciu pojmu startup zavádza návrh zákona o podpore malého a stredného podnikania (MSP) z dielne ministerstva hospodárstva, ktorý na svojej dnešnej schôdzi schválil vládny kabinet. Zákon by vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu mal byť účinný od 1. januára 2017.
"Návrh zákona upravuje v legislatíve prvýkrát pojmy z európskej terminológie viažucej sa na sektor MSP, napríklad test vplyvov právnych predpisov na malé a stredné podnikanie (tzv. SME Test), podnikateľské koučovanie a mentoring a podobne. Návrh zákona zavádza aj definíciu pojmu startup," zdôraznil v predkladacej správe k návrhu zákona rezort hospodárstva.
Ambíciou zákona je podľa MH SR taktiež snaha o explicitné presadzovanie princípu 'najskôr myslieť v malom' (Think Small First) v slovenskom právnom prostredí. "
V súčasnosti neexistuje v právnom poriadku Slovenskej republiky zákon, ktorý by upravoval, respektíve vytváral rámec pre podporu malého a stredného podnikania," upozornilo MH SR.
4. Zmeny pre poisťovne
V dozorných radách zdravotných poisťovní budú môcť po novom sedieť aj zamestnanci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a Národnej banky Slovenska (NBS). Vláda dnes schválila novelu zákona o zdravotných poisťovaniach, ktorá rozširuje okruh potenciálnych členov rád.
Ministerstvo zdravotníctva, ktoré novelu predložilo, chce tak umožniť širšie zastúpenie odborníkov v týchto orgánoch. Realizuje sa tým aj jedna z priorít Programového vyhlásenia vlády SR.
Menia sa aj požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb navrhovaných za členov jednotlivých orgánov zdravotných poisťovní.
Doterajšia prísna definícia mohla podľa ministerstva diskvalifikovať šikovných a schopných ľudí so vzdelaním z iných oblastí. Právna norma má byť v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta účinná od novembra tohto roku.
5. Zmeny v zákone o cenných papieroch
Zákon o cenných papieroch a investičných službách by sa mal upraviť. Vláda totiž dnes schválila jeho novelu, ktorou sa menia ustanovenia týkajúce sa národnej úpravy centrálnych depozitárov.
Návrh z dielne ministerstva financií reaguje na európske nariadenie z roku 2014. Zmeny majú platiť od 1. decembra tohto roka a od 6. februára 2017.
6. Viac liekov
Vláda dnes odobrila zmenu legislatívy pre chýbajúce lieky pre slovenských pacientov. Novela zákona o liekoch z dielne ministerstva zdravotníctva prináša viacero opatrení, ktoré majú zabrániť ich reexportu.
Len vlani sa zo Slovenska vyviezli lieky asi za 280 miliónov eur. Po novom preto budú môcť tie hradené z verejného zdravotného poistenia vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Odhaduje sa, že asi 130 z nich lieky do lekární nedodávalo.
"Nedostupnosť niektorých liekov v Slovenskej republike je závažným problémom. Pacienti sa veľmi často nevedia dostať k svojim liekom, ktoré im boli predpísané ošetrujúcim lekárom. Často pritom ide o lieky, ktoré sú život zachraňujúce," upozornilo v návrhu ministerstvo.
Lieky na Slovensku sú po zmenách v roku 2012 jedny z najlacnejších v Európskej únii, vo väčšine prípadov ide o druhú najnižšiu cenu. "Tým sa lieky, ktoré sú na trhu v SR, stávajú atraktívne pre vývoz do členských štátov EÚ s výrazne vyššou cenou daného lieku," poukázal rezort.
7. Zmeny pre rozpočet
Proces prípravy rozpočtu verejnej správy sa má zmeniť. Po novom by sa mala vypustiť povinnosť rezortu financií predkladať vláde návrh rozpočtu do 15. augusta bežného roka.
Taktiež sa má zjednotiť aj vykazovanie rozpočtových údajov. Vyplýva to z návrhu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorý dnes schválila vláda.
"Navrhuje sa, aby bol termín 15. august bežného roka, do ktorého Ministerstvo financií (MF) SR predkladá vláde SR návrh rozpočtu verejnej správy, vypustený. Doterajšia prax ukazuje, že verzia návrhu rozpočtu predkladaná na rokovanie vlády SR do 15. augusta bežného roka nebola schvaľovaná vládou SR," uviedol v dôvodovej správe rezort financií s tým, že verzia rozpočtu, ktorú schvaľoval vládny kabinet, bola výrazným spôsobom zmenená tak na strane príjmov, ako aj na strane výdavkov.
Vypustenie tohto termínu však neznamená, že rezort Petra Kažimíra (Smer-SD) nie je povinný predložiť rozpočet na prerokovanie vláde.
"Táto povinnosť zostane zachovaná s tým, že MF SR je povinné predložiť návrh rozpočtu tak, aby ho vláda mohla predložiť Národnej rade SR do 15. októbra bežného roka, ak parlament nerozhodne inak," uvádza sa v dôvodovej správe.
Do 15. októbra daného roka totiž štáty musia predložiť návrh štátneho rozpočtu na najbližší rok na posúdenie Európskej komisii.
8. Zmiznú nebezpečné látky
Z elektrických a elektronických zariadení majú vymiznúť štyri nebezpečné látky. Vláda dnes schválila novelu zákona o obmedzení ich používania. Reagovala tak na európsku legislatívu.
"Doplnené nebezpečné látky bis(2-etylhexyl)-ftalát (DEHP), benzyl-butyl-ftalát (BBP), dibutyl-ftalát (DBP) a diizobutyl-ftalát (DIBP) sú látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy, keďže môžu mať počas postupov nakladania s odpadom z elektrických zariadení a elektronických zariadení negatívny vplyv na recykláciu, ako aj na ľudské zdravie a životné prostredie," vysvetlil envirorezort.
Nová legislatíva má v zmysle európskej smernice platiť od 22. júla 2019. V prípade zdravotníckych pomôcok, ako aj monitorovacích a kontrolných prístrojov začne zákaz platiť o dva roky neskôr.
9. Bankový odvod sa nezníži
Banky na Slovensku by mali platiť bankový odvod v súčasnej výške 0,2 % aj v nasledujúcich rokoch. Počíta s tým novela zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ktorú dnes schválila vláda.
Na rokovanie ju predložilo ministerstvo financií. Pôvodne sa mala sadzba po vyzbieraní stanoveného objemu financií znížiť na 0,1 %. Sadzba odvodu na roky 2017 až 2020 by však podľa návrhu ministerstva financií mala byť naďalej vo výške 0,2 %.
10. Viac kompetencií pre Pellegriniho úrad
Účinnejší dohľad nad transparentnosťou výziev z eurofondových peňazí, ale aj právomoc krízovo riadiť dotknuté riadiace orgány dnes vláda odklepla Úradu podpredsedu vlády pre informatizáciu a investície. Jeho šéf Peter Pellegrini (Smer-SD) tak bude mať rozšírené kompetencie a zároveň mu pribudnú nové povinnosti.
Nariadenie vlády mu udelilo napríklad právomoc schvaľovania výziev a písomných vyzvaní, a to ešte pred ich vyhlásením riadiacimi orgánmi - teda ministerstvami.
Novinkou je aj to, že úrad bude schvaľovať, priebežne monitorovať a vyhodnocovať tzv. záväzné plány. Tieto plány budú pre ministerstvá povinné a budú sa týkať kontrahovania, čerpania a dosahovania výsledkov v oblasti štrukturálnych fondov.
Riadiace orgány sa ich budú musieť držať. Ak sa im to nepodarí, môže nad nimi prebrať dočasnú správu práve úrad podpredsedu vlády.
11. Zmeny v nadmerných odpočtoch
Platitelia dane z pridanej hodnoty (DPH) by mali mať nárok na finančnú náhradu zo zadržiavaného nadmerného odpočtu dane počas daňovej kontroly.
Nárok by im mal vzniknúť vtedy, ak trvanie kontroly bude viac ako šesť mesiacov odo dňa, kedy by mal byť nadmerný odpočet platiteľovi vrátený. Vyplýva to z návrhu novely zákona o DPH z dielne ministerstva financií, ktorú dnes schválila vláda s pripomienkami.
Nadmerný odpočet vzniká vtedy, ak výška odpočítateľnej dane prevyšuje daň na výstupe za príslušné zdaňovacie obdobie. Uplatnením nároku na nadmerný odpočet vzniká povinnosť štátu túto sumu zaplatiť platiteľovi dane.
12. Tvrdší boj proti únikom
V boji proti daňovým únikom majú štátu pomôcť ďalšie opatrenia. Ministerstvo financií pripravilo novelu zákona daňového poriadku, ktorou sa má upraviť inštitút predbežného opatrenia, vytýkacie konanie, dochádza aj k zmene ustanovenia o námietke zaujatosti a zjednodušujú sa podmienky na povolenie odkladu a splátok.
Zavádza sa tiež inštitút skráteného vyrubovacieho konania ako ďalší spôsob vyrubenia dane. Tým sa podľa ministerstva zabezpečí pružnejšie vyrubenie dane na základe skutočností a dôkazov.
"Daňový subjekt však bude mať možnosť podať proti vyrubovaciemu rozkazu odpor, ktorým sa iniciuje štandardný proces vyrubenia dane," ozrejmilo ministerstvo.
13. Daniari budú viac informovaní
Spolupráca štátov v boji s daňovými podvodmi sa má ešte viac prehĺbiť. Do slovenskej legislatívy bude totiž transponovaná smernica o automatickej výmene daňových informácií (DAC4) o nadnárodných spoločnostiach. Vplýva to z návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý dnes schválila vláda.
Cieľom návrhu je zabezpečiť komplexnú a účinnú administratívnu spoluprácu medzi daňovými správami tým, že upravuje povinnú automatickú výmenu informácií.
"Novela zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní je pokračovaním v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu, pričom pozornosť sa zameriava predovšetkým na medzinárodnú spoluprácu a výmenu informácií," priblížil rezort financií, ktorý tak podnikol ďalší krok v boji proti daňovým únikom.
14. Tabak bude drahší
Dane pri tabakových výrobkoch sa budú zvyšovať. Vláda dnes schválila novelu zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkoch, ktorú na rokovanie predložilo ministerstvo financií.
V budúcom roku by tak do štátneho rozpočtu malo pritiecť vďaka dodatočným príjmom 29,5 milióna eur ročne, v roku 2018 by mali predstavovať 32,5 milióna eur a v rokoch 2019 a 2020 vyše 68 miliónov eur.
"Z hľadiska transparentného správania sme sa dohodli na najbližšie štyri roky aj na ďalšom navýšení od roku 2019 so zástupcami priemyslu na cestovnej mape. Prvýkrát v histórii ideme pokrývať aj takzvané náhrady pre fajčiarov, to sú rôzne elektronické cigarety, ktoré budú po novom zdaňované," priblížil po skončení rokovania vlády minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Podľa jeho slov cigarety by tak mohli zdražieť okolo 10 centov na jednu krabičku. "Bude to závisieť od typu, od značky. Je tu konkurencia, takže časť zdraženia môže absorbovať aj konkurenčný boj," podotkol Kažimír.
15. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie
Slovensko po kritike zo strany Európskej komisie opäť mení legislatívu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tzv. EIA. Vláda dnes schválila novelu zákona, ktorá reaguje na niektoré jej výhrady.
Pre nesprávne a neúplné prebratie európskej smernice Slovensko čelí od 2013 infrigementu, teda konaniu o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ. Ohrozuje to aj čerpanie eurofondov.
Zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa už pre to novelizoval v roku 2014. Európska komisia však aj po tom Slovensku vyčítala, že do legislatívy nepremietla všetky otázky, ktoré rieši smernica.
Chýbať má napríklad povinnosť developéra brať do úvahy pri výbere z viacerých alternatív aj environmentálne vplyvy či zákonná garancia toho, že verejnosť dostane informácie o možnosti obrátiť sa na súd. Nie všetky pripomienky sú v novom právnom rámci zohľadnené.
Novela zákona má v prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta platiť od januára 2017.
