Každé dva roky pribudne na svete raz zimné a raz letné monumentálne športovisko pre najväčší športový sviatok – olympiádu.
Kvôli dvom týždňom, keď sa pozornosť celého sveta upriamuje do dejiska olympiády, sa postavia štadióny za miliardy eur, ktoré krajiny splácajú roky. A to rovno z vrecka daňových poplatníkov hostiteľského štátu.

Ale čo sa deje po skončení hier so športoviskami a dedinami, ktoré mali na pol mesiaca prichýliť tisícky športovcov z celého sveta? Chátrajú alebo sa v nich športuje aj po skončení olympiády? Kto býva v olympijských dedinách, ktoré ubytujú počas olympiády športovcov a športovkyne z celého sveta? Nie je to pridrahý špás pre dva týždne „slávy“?
Biele slony
Športoviská, ktoré po skončení olympijských hier zostali bez využitia, alebo si vyžadujú ďalšie milióny na údržbu, sa v anglickej terminológií prezývajú „white elephants“, čiže v preklade biele slony.
V žiadnom prípade sa nedá povedať, že sa po hrách stanú zo všetkých športovísk biele slony. Za posledné obdobie nájdeme príklady štadiónov, ktoré v meste našli dobré poolympijské využitie. No existujú aj športoviská, ktoré sú pre mestá skôr príťažou a bolo by lepšie, keby ich nepostavili.
Najviac skloňovaným príkladom mesta z nedávnej minulosti, kde po skončení olympiády skončila väčšina športovísk v dezolátnom stave, je Grécko, v ktorom sa konala letná olympiáda v roku 2004.