BRATISLAVA. Slováci sa v prvom polroku tohto roka zadlžovali viac ako vlani. Celkový objem úverov obyvateľstvu totiž dosiahol 26,29 miliardy eur.
Stav úverov medziročne vzrástol o 13 %. Najčastejšie si ľudia pritom brali úvery na financovanie bývania. Vyplýva to z aktuálnej analýzy Poštovej banky, ktorú zostavila na základe údajov Národnej banky Slovenska (NBS).
Rástli aj vklady
"Úvery na bývanie tvorili viac než tri štvrtiny z celkového objemu úverov. Spotrebné úvery predstavovali 16 % z celkového stavu úverov obyvateľstvu," vyčíslila analytička banky Jana Glasová.
V prvom polroku Slováci dlžili bankám vo forme spotrebných úverov 4,18 miliardy eur a vo forme úverov na bývanie 20,44 miliardy eur.
Vo forme nových úverov banky požičali obyvateľstvu počas prvého polroka tohto roka 6,75 miliardy eur, čo však zahŕňa napríklad aj pôžičky použité na refinancovanie starých úverov. Z tohto objemu tvorili 1,41 miliardy eur nové spotrebné úvery a 5,14 miliardy eur pripadlo na nové úvery na nehnuteľnosti.
Finančné domy počas prvých šiestich mesiacov zaznamenali aj nárast vkladov. "Celkový objem peňazí, ktorý mali Slováci v bankách uložený ku koncu prvého polroka 2016, predstavoval 30,37 miliardy eur a medziročne vzrástol o 9 %," vyčíslila Glasová s tým, že približne dve pätiny z tejto sumy tvorili termínované vklady bez ohľadu na dobu viazanosti. Slováci tak mali na "termiňákoch" uložených viac než 12 miliárd eur.
Bežné účty
Veľké sumy peňazí však občania stále držia aj na bežných účtoch. Tie ku koncu júna 2016 tvorili z celkového objemu vkladov podľa analýzy banky až 41 %, teda podobný podiel ako termínované vklady. V absolútnom objeme mali na bežných účtoch domácnosti uložených 12,5 miliardy eur. "Podľa údajov NBS a našich prepočtov mal na konci júna tohto roka každý dospelý Slovák z banky požičaných v priemere 5938 eur. Hoci stav úverov obyvateľstva narastá rýchlejším tempom ako stav vkladov, v bankách majú ľudia stále viac peňazí uložených ako z nich požičaných," zhodnotila Glasová. Priemerná výška vkladu na jedného dospelého Slováka na konci prvého polroka predstavovala 6861 eur. Na 100 eur v banke vložených teda pripadá 87 eur požičaných. "Na základe oboch uvedených ukazovateľov patrí Slovensko v EÚ medzi menej zadlžené národy," poznamenala Glasová.
Bankám sa darilo v úverovaní aj vďaka poklesu úrokových sadzieb. "Nízka úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ako aj nízke sadzby na medzibankovom trhu viedli k poklesu úrokov pri úverových produktoch na rekordné minimá. Nižšie sú však nielen sadzby na úverových, ale aj na vkladových produktoch," doplnila Glasová.
Napriek nízkym sadzbám sa podľa nej sporiť oplatí. "Ku zhodnocovaniu úspor totiž v súčasnosti prispieva aj skutočnosť, že ceny na Slovensku nerastú. Po zohľadnení inflácie teda investované peniaze aj reálne zarábajú. Očakávame, že trend nižších sadzieb bude zachovaný aj v nasledujúcich mesiacoch," dodala Glasová.
