BRATISLAVA. Zákon o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. novembra, považujú poslanci z opozičnej SaS za ďalšiu byrokratickú záťaž v slovenskom legislatívnom prostredí. Miroslav Ivan, Jana Kiššová a Eugen Jurzyca ho preto navrhujú na septembrovej schôdzi parlamentu zrušiť.
Právnu normu schválil zákonodarný zbor koncom minulého roka na návrh poslancov Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Opoziční poslanci pripomenuli, že zákon mal umožniť mestám a obciam vyberať poplatky od investorov za novú výstavbu, ktorými mali byť následne financované vyvolané investície do miestnej infraštruktúry.
"Počas rokovania o tomto zákone v pléne Národnej rady SR bol však tento návrh zásadne zmenený, čo má nakoniec za následok, že ciele, ktoré sa od neho očakávali, nebudú naplnené. A, naopak, v niektorých prípadoch úplne nesystémovo finančne zaťažuje obyvateľov, ktorí nijako svojimi investičnými zámermi nezaťažujú dané územie," zdôvodňujú liberáli.
Prekáža im napríklad, že poplatok sa má platiť už v čase vydania stavebného povolenia, teda, keď sa ešte ani nezačali stavebné práce a k žiadnej záťaži územia ešte nedošlo.
Zároveň upozorňujú, že poplatok sa má uhrádzať za štvorcový meter (m2) úžitkovej plochy dokonca aj v prípade zatepľovania bytových domov, keď nejde o nové zaťaženie územia. "Ľudia si chcú skvalitniť bývanie a sú nútení platiť obrovské sumy poplatku, ktoré môžu byť pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva dôvodom zatepľovanie nakoniec odmietnuť," zdôrazňujú poslanci SaS v návrhu.
Pripomínajú, že poplatok sa nemá týkať rodinných domov s podlahovou plochou do 150 m2, hoci práve v rámci veľkých developerských projektov si tieto vyžadujú najväčšie následné investície do infraštruktúry zo strany obcí a miest. Domnievajú sa tiež, že právna norma zasahuje do trhu nehnuteľností a znevýhodňuje vlastníkov novopostavených objektov.
Výška poplatku je v zákone stanovená na 10 až 35 eur za m2. "To znamená, že ak mesto prijme všeobecne záväzné nariadenie, poplatok už musí vyberať, a to minimálne vo výške 10 eur za m2, hoci v niektorých prípadoch by novú výstavbu podporiť chcelo. Tento zákon však tomu vyslovene bráni," tvrdia sulíkovci.
Zákon podľa nich navyše neurčuje mestám a obciam povinnosť transparentne informovať verejnosť o presných sumách a účeloch využitia poplatku. Hrozí teda, že poplatok bude použitý na niečo úplne iné, ako mal predkladateľ v zámere.
Ivan, Kiššová a Jurzyca sú presvedčení, že mestá a obce majú už dnes dostatok nástrojov, ktorými môžu regulovať dynamiku novej výstavby v ich intravilánoch. Konkrétne im to má umožňovať zákon o miestnych daniach či cestný zákon. "Pre všetky tieto dôvody považujeme zákon o miestnom poplatku v tejto chvíli za ďalšiu byrokratickú záťaž v legislatívnom prostredí SR a navrhujeme ho zrušiť," uzatvárajú.
