Paríž 25. apríla (TASR) Záujem o ťažbu a využívanie uhlia sa obnovuje prakticky na celom svete. Dokonca aj v Nemecku, ktoré je zástancom používania čistých energií, informoval francúzsky denník Le Figaro.
Deutsche Steinkohle (DSK), filiálka nemeckej chemickej a banskej ťažobnej skupiny RAG, nedávno predložila požiadavku, aby mohla otvoriť uhoľnú baňu, uviedli noviny. Nemecký príklad nie je v Európe osamotený. Aj vo Veľkej Británii sa vracajú k ťažbe uhlia, hoci po rozsiahlom štrajku pred približne 20 rokmi nastal útlm v jeho ťažbe. Spoločnosť Scottish Coal nedávno oznámila, že rokuje s majiteľmi pozemkov v Škótsku s cieľom rozšíriť svoje rezervy.
Väčšina vyspelých ekonomík sa vracia k uhliu a kladne hodnotí prednosti z neho získanej energie, ktorá nie je taká nebezpečná a navyše, je lacnejšia ako pri využívaní ropy, zemného plynu alebo uránu. Okrem toho, uhlie je na celej Zemi k dispozícií v obrovskom množstve, podotkol denník.
Rozvíjajúce sa ázijské štáty výraznou mierou ovplyvňujú využívanie uhlia. Čína, jeho najväčší producent a najväčší spotrebiteľ na svete, čelí zvýšeným požiadavkám svojej ekonomiky na energiu. Najľudnatejšia krajina na svete sa musí vysporiadať nielen s rastúcou požiadavkou obyvateľstva na energiu, ale aj uspokojiť potreby oceliarstva na energiu. Preto sa ťažba v Číne zvýšila v rokoch 1999 až 2003 o 54 % a predstavuje 1,7 miliardy ton ročne, uviedol Le Figaro. Avšak vnútorný dopyt rastie rýchlejšie. Aj preto Čína znížila predaj uhlia do zahraničia. Ešte do roku 2003 export tejto suroviny predstavoval 100 milión ton, v tomto roku už len 64 miliónov ton. Zníženie exportu spôsobilo nedostatok zásob na svetovom trhu a následné dvojnásobné zvýšenie cien tejto suroviny.
Americká administratíva má jasno v tom, že podiel uhlia pri výrobe a spotrebe energie sa do roku 2015 zvýši a bude predstavovať 50 %. Po tom, ako sa cena uhlia od začiatku tohto roku zvýšila o 40 %, chcú USA zvýšiť jeho produkciu. Hoci USA spotrebujú štvrtinu zo svetovej produkcie ropy, stačí im obnoviť ťažbu uhlia, aby znížili svoju závislosť od zahraničných energetických zdrojov. Podľa amerického ministerstva energetiky sa na program dňa má dostať výstavba 92 nových tepelných elektrární. Z nich 6 je už vo výstavbe a do prevádzky sa majú dostať v rokoch 2006 alebo 2007, uviedol Le Figaro. Údajne cieľom má byť uvedenie do prevádzky 148 elektrární do roku 2025, aby sa uspokojil dopyt po elektrickej energii.
Na svetovej úrovni sú dokázané zásoby ropy na asi 40 rokov ťažby, zemného plynu na vyše 60 rokov a uránu na 20 rokov. Zatiaľ však rezervy uhlia na svete sa odhadujú na vyše 200 rokov, podčiarkol denník. Aj v Európe sa ráta s otvorením baní. K tomu vedie aj strach z využívania jadrovej energie a možné vyčerpanie zásob zemného plynu v Severnom mori o asi 20 rokov.
Jedinou brzdou na opätovný rozvoj ťažby a využívania uhlia ostáva ekológia. Uhlie je zdroj energie, ktorý najviac znečisťuje životné prostredie. Emisie oxidu uhličitého a ďalších plynov, vyvolávajúcich skleníkový efekt, sa môžu stať príčinou istého obmedzovania využívania uhlia v Európe, zdôraznil Le Figaro.
