OSLO. Nórsko počíta s tým, že mu masívny export plynu do Británie poskytne výhodu pri rokovaniach s Londýnom o ich budúcich obchodných vzťahoch po vystúpení Británie z Európskej únie (EÚ). Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Júnové referendum, v ktorom britskí voliči hlasovali za brexit, tak vyvoláva otázniky nielen nad vzťahmi Londýna a Bruselu, ale aj nad podobou obchodných vzťahov medzi Britániou a Nórskom. Británia pritom pokrýva zhruba 40 percent spotreby plynu dovozom z tejto škandinávskej krajiny.
Nórsko ako člen Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) má možnosť neobmedzenej obchodnej výmeny s EÚ. Británia je významným odberateľom nielen plynu z Nórska, ale aj rýb a produktov z rýb.
Aj pre Britániu by mohlo byť jednou z možností vstup do EZVO, ale ten by nevyriešil jej odmietavý postoj k voľnému pohybu osôb.
Nórsko sa zdráha vyjadriť sa jasne, či by privítalo vstup Británie do EZVO, pretože by sa tým zmenilo rozloženie síl v tejto skupine.
Nórsko muselo prijať 75 percent európskej legislatívy, aby mohlo voľne obchodovať s EÚ, ale nemá vplyv na tvorbu zákonov v európskom bloku. A platí tiež Bruselu približne 860 miliónov eur ročne za privilegovaný prístup na únijný trh.
Británia zatiaľ nespustila proces svojho odchodu, odložila ho na budúci rok. Stále tak nie je jasné, aké budú jej vzťahy s úniou.
Nórsko spolupracuje s EÚ, so škandinávskymi susedmi aj s najväčšími európskymi ekonomikami na pláne budúcich vzťahov s Londýnom, ale podľa nórskej ministerky pre EÚ Elisabeth Vik Aspakerovej sú vo fáze, keď nemajú žiadne odpovede, len veľa otázok. Oslo sa medzitým snaží analyzovať, čo je v jeho záujme a ako sa čo najlepšie pripraviť na rokovania.
