BRATISLAVA. Fínska vláda spúšťa od začiatku roka 2017 zaujímavý pilotný projekt. Vybranej skupine ľudí chce štát dávať 560 eur, a to bez ohľadu na to, či pracujú alebo nie. Fíni pokusne skúšajú takzvaný základný podmienený príjem.
Ide o dávku, ktorú by bez akýchkoľvek podmienok dostávali od štátu mesačne všetci občania. A to bez ohľadu na to, či ide o mamičku na materskej, pracujúceho či nezamestnaného. Základný príjem by mal nahradiť mzdy ako aj dávky, ktoré človek dostáva.
Prvá krajina
Fínsko sa stane prvou európskou krajinou, ktorá na národnej úrovni otestuje základný príjem, informovala o tom agentúra AFP.
Do 9. septembra majú Fíni ešte predložiť na verejnú konzultáciu definitívny návrh zákona.
Základný príjem by malo dostávať 2-tisíc ľudí v produktívnom veku. Vybraní majú byť náhodne. Výsledky chce potom vláda porovnať s rovnako veľkou skupinou ľudí, ktorá základný príjem nepoberala.
Projekt je súčasťou volebných sľubov premiéra a bývalého podnikateľa Juha Sipilä. Ten dúfa, že zavedenie základného príjmu prispeje k zvýšeniu zamestnanosti a zjednodušeniu vyplácaniu sociálnych dávok. Tento projekt má však podporu naprieč fínskym politických spektrom.
Ak sa Fínov projekt osvedčí, mohla by krajina zaviesť základný príjem pre všetkých obyvateľov natrvalo. V minulosti sa hovorilo o tom, že v takom prípade by suma mohla dosahovať 800 eur mesačne.
Podľa analytika Iness Radovana Ďuranu by výsledky fínskeho projektu mohli byť zaujímavé aj pre Slovensko. "Fínsko bojuje s vysokou nezamestnanosťou, preto aj zo slovenského pohľadu bude zaujímavé sledovať dôsledky tejto myšlienky na miestny trh práce," tvrdí.
Švajčiari odmietli
Experiment so zaručeným príjmom sa má v januári 2017 rozbehnúť aj v holandskom meste Utrecht.
Švajčiari chcú dávať mesačne dvetisíc eur každému. Ako je to u nás? Čítajte V minulosti sa o zavedenie nepodmieneného príjmu pokúšalo aj Švajčiarsko. Pre všetkých dospelých mal byť vo výške 2500 frankov (2280 eur). Švajčiari však príjem začiatkom júna v referende odmietli.
Myšlienka základného príjmu sa prvýkrát objavila v 18.storočí. V 20. storočí to spopularizoval Nositeľ nobelovej ceny za ekonómiu Milton Friedman.
Obhajcovia myšlienky tvrdia, že základný príjem pomôže zlepšiť životnú úroveň chudobných a štátu sa vďaka nej znížia výdavky. Jednak ušetrí na ostatných dávkach a jednak na platoch a administratíve tých, ktorí tieto dávky vyplácajú.
Odporcovia zase tvrdia, že ľudia už nebudú chcieť vôbec pracovať. Okrem toho sa im výrazne dvihnú dane, pretože z tých súčasných štát nedokáže zafinancovať základný príjem každému.
