BRATISLAVA. Grécko, ktorému vlani hrozil odchod z eurozóny, sa pomaly dostáva z najhoršieho. Ekonomika začala medzikvartálne rásť a tento rok by mal byť posledným od krízy s poklesom hrubého domáceho produktu.
V reálnom živote však nevidno oživenie ekonomiky. V diskusnej relácii na TABLET.TV to povedal Matej Jaššo, vysokoškolský pedagóg z STU, ktorý sa Grécku dlhodobo venuje.
"Makroekonomické čísla sú pozitívnejšie, ako sa čakalo, no reálny život v Grécku je však naďalej zložitý. Skutočná situácia pre obyčajných ľudí nie je výrazne lepšia. Gréci si akoby na krízu už trochu zvykli, vedia, že bude ešte dlhá. Takto sa na to pozerá väčšina Grékov," zdôraznil Jaššo.
Každý štvrtý nemá prácu
Gréckej ekonomike sa nedarí prekonať štrukturálne problémy, keď má stále najväčšiu nezamestnanosť v EÚ.
Eurostat uviedol, že každý štvrtý dospelý Grék je bez práce a každý štvrtý mladý človek do 25 rokov nepracuje, neštuduje a ani sa odborne nepripravuje. V tomto ukazovateli sú na tom v únii horšie iba Taliani.
"Najšikovnejší mladí Gréci hľadajú uplatnenie v zahraniční, preto situácia v oblasti ľudských zdrojov nie je priaznivá. Kríza izolovala Grécko nielen ekonomicky, ale politicky a ťažko si hľadá spojencov pre svoju politiku v rámci EÚ," upozornil Jaššo s tým, že paradoxne šancou pre krajinu je migračná kríza, ktorá vyzdvihla úlohu krajiny v rámci únie.
"Pre Grécko nemusia byť karty rozdané až tak zle, ako sa zdalo v júli 2015. Grécka spoločnosť má obrovskú vitalitu, dokáže veľa vydržať a vie si udržať svoju identitu. Nezameniteľnosť a jedinečnosť gréckej kultúry môže byť pre krajinu konkurenčnou výhodou v rôznych sektoroch, nielen v turizme, ale aj v potravinárstve, ktoré je tradične silné," dodal Jaššo.
Pomôžu im turisti?
Experti v Aténach predpokladajú, že tohtoročný turistický boom v prispeje k tomu, aby sa krajina vrátila k hospodárskemu rastu.
"Grécko je z hľadiska cestovného ruchu bezpečná krajina. Pre turistov má nezameniteľnú úlohu svojím miestom a atmosférou, ktorá je viac ako nejaký pobytový balíček ušitý na mieru," uzavrel Jaššo.
Grécko dostáva od roku 2010 od medzinárodných veriteľov záchranné úvery, ktoré ho zachránili pred platobnou neschopnosťou. Výmenou za finančnú pomoc realizuje tvrdé úsporné opatrenia.
