BERLÍN, BRATISLAVA. Český podnikateľ Daniel Křetínský si za svoju kúpu hnedouhoľných baní a elektrární v Nemecku vyslúžil tvrdú kritiku od ekológov. Nemecké Greenpeace v stredu v Berlíne predstavilo takzvanú čiernu knihu jeho Energetického a průmyslového holdingu, napísal český web ihned.cz.
Tamojšia mimovládna organizácia v knihe označuje českých investorov za neserióznych. Z baní totiž podľa nich vraj vyťaží len maximálny zisk a následne z Nemecka odídu bez toho, aby vyčlenili dostatok peňazí na ich rekultiváciu.
"Chovajú sa bezohľadne. Hnedé uhlie vyťažia bez ohľadu na dôsledky, ktoré to bude mať na životné prostredie," napísalo Greenpeace.
Odkúpili vlani na jar
Křetínského skupina tieto tvrdenia dlhodobo popiera. Jeho hovorca Daniel Častvaj skonštatoval, že EPH plne rešpektuje ciele, ktoré sú stanovené v Energiewende.
"Po plánovanom odstavení jadrových elektrární v Nemecku však bude potrebné počas prechodnej doby prevádzkovať klasické zdroje pre udržianie stability dodávok elektrickej energie," vraví Častvaj.
Vysvetlil, že lignit, teda hnedé uhlie, má množstvo výhod. Je lacný, pomáha udržať zamestnanosť v regiónoch a na rozdiel od plynu je z nemeckého pohľadu jedinou domácou surovinou.
Dve tretiny Energetického a průmyslového holdingu vlastnia podnikatelia Daniel Křetínský a Patrik Tkáč. Zvyšná tretina podľa oficiálneho vysvetlenia pripadá na „private equity štruktúry J&T“, čo zvyčajne býva interpretované tak, že ide o investorov, ktorých peniaze spravuje skupina J&T.
Tí nemecké bane odkúpili od švédskeho Vattenfallu na jar tohto roku, pričom švédska vláda predaj Vattenfallu schválila v lete. Teraz sa čaká na odklepnutie obchodu Európskou komisiou.
České Hospodářske noviny pripomínajú, že aktuálne celý priemysel prechádza krízou. Ceny elektriny sú na historických minimách a mnoho elektrární je v strate. Niektoré bane v nemeckej Lužici čaká zatváranie, a preto EPH nezaplatilo za aktíva Vattenfallu ani euro.
Naopak, švédska firma im k majetku za 3,4 miliardy eur ešte nechala ďalších 1,7 miliardy eur na to, aby sa EPH vysporiadalo s rekultiváciou baní a vyradilo ich jednotlivé zariadenia z prevádzky. Celkové náklady na ich útlm by sa tak mohli vyšplhať až na dve miliardy eur.
Práve toto môže byť podľa Greenpeace jablkom sváru. Tvrdí, že EPH nebude ochotné tieto náklady niesť. "Paralela medzi EPH a americkým koncernom Enron, ktorý skrachoval na začiatku tohto storočia, je neprehliadnuteľná," hovorí Karsten Smid z Greenpeace. Nemeckým daňovníkom tak podľa neho hrozia miliardové škody.
"Vždy sme rešpektovali a budeme rešpektovať všetky právne predpisy a normy v oblasti tvorby rezerv na rekultiváciu," reagoval Častvaj.
Spoluvlastnia elektrárne
Svoje tvrdenia vysvetľuje tým, že EPH je mladá firma, je hlboko zadĺžená a jej majitelia sedia v daňových rajoch. EPH sa však za ostatných sedem rokov dostala medzi najväčšie stredoeurópske energetické firmy, ich majitelia Křetínský a Tkác sú jedni z najznámejších česko-slovenských podnikateľov.
Křetínskému sa tiež podarilo znížiť zadĺženie firmy zhruba na 4,5 miliardy eur.
Na Slovensku pritom EPH spoluvlastní Slovenské elektrárne. Nepriamo v nich vlastní tretinu akcií, ktoré získalo od talianskeho Enelu. Okrem toho polovicu akcií vlastní aj v pološtátnom eustreame a v Stredoslovenskej energetike.
