BRATISLAVA. Dokončiť školu, nájsť si dobrú prácu, vziať si hypotéku a kúpiť si dom či byt. Aj takto by sa dali zhrnúť priority väčšiny Slovákov.
Nutkanie vlastniť strechu nad hlavou potvrdzujú aj štatistiky. „Deväť z desiatich slovenských domácností žije vo vlastnom. To znamená, že sú majiteľmi bytu alebo domu, v ktorom bývajú. Je to druhý najvyšší podiel v celej Únii. Predbehlo nás iba Rumunsko, kde vo vlastnom žije až 96 percent domácností,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Napríklad v Nemecku má vlastné bývanie len päťdesiatdva percent Nemcov. Európsky priemer je sedemdesiat percent. Analýza banky vychádza z čísiel, ktoré každoročne zverejňuje Európsky štatistický úrad.

Iná mentalita
Jedným z dôvodov, prečo tak veľa ľudí na Slovensku vlastní nehnuteľnosť je, že trh s nájomnými bytmi nie je rozvinutý tak ako v západnej Európe. Nemci alebo Rakušania žijú v prenájmoch aj preto, lebo tento typ bývania vo výraznej miere podporuje štát či samospráva. Často je to finančne výhodnejšie než kúpa vlastnej nehnuteľnosti.
Glasová tiež upozorňuje, že kým u nás je tento typ bývania určený pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, v západných krajinách sa nájomné byty stavajú vo veľkom a sú určené pre všetky vrstvy. Na Slovensku je kúpa vlastnej strechy nad hlavou aj akýmsi znakom osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov.

Rozdielna je aj mentalita ľudí na Západe a v postkomunistických krajinách. „Nemci alebo Rakúšania nepovažujú vlastníctvo bytu za znak sociálneho statusu. Radšej si chcú byt prenajať, pretožepre nich sú dôležitejšie mobilita a flexibilita. Často sa sťahujú za prácu alebo cestujú. Vlastný dom by im bol na príťaž,“ rozpráva Glasová.