BRATISLAVA. Pracujú v krajskom meste, ale bývajú v jeho okolí. Satelitné mestečká nie sú len fenoménom Bratislavy ale aj ďalších slovenských miest.
Vyplýva to z dokumentu z názvom Suburbanizácia na Slovensku, ktorý vypracovali odborníci zo Slovenskej akadémie vied. "Obce sa nachádzajú jednak v blízkosti miest, ale aj v ich širšom zázemí," tvrdia autori štúdie Peter Gajdoš a Katarína Moravanská.
Tento trend platí najmä pre mestá na západe a severe krajiny. Pásmo od Žiliny po Bratislavu nazývajú odborníci motorom hospodárstva Slovenska. Sídli tu najviac firiem a je tu najväčšia ponuka práce, a preto sa tam ľudia aj najviac sťahujú. Naopak východ Slovenska sa začína vyľudňovať.
Najviac „kočovníkov“ má Prešovský kraj. Podľa analýzy IFP sa v rokoch 2008 až 2013 z Prešova odsťahovalo o 3-tisíc ľudí viac ako sa do mesta prisťahovalo. V Banskej Bystrice bol zase rozdiel medzi prisťahovanými a odsťahovanými takmer 2-tisíc ľudí.
Do obcí blízko veľkých miest sa sťahujú podľa dokumentu SAV najmä mladé rodiny s deťmi. V porovnaní s pôvodnými obyvateľmi dedín ide prevažne o ľudí s vyšším vzdelaním a príjmom.
"Často ide o návraty posunuté o jednu či dve generácie, keď sa vracajú deti a vnuci obyvateľov, ktorí v najsilnejšej etape urbanizácie odišli z vidieka do mesta," tvrdia autori štúdie.
Dodávajú, že ľudia prinášajú z mesta iný životný štýl, zvyky, dochádza k oživeniu a omladeniu obce a zlepšujú sa veková a vzdelanostná štruktúra.
