BRATISLAVA. Pred piatimi rokmi boli manželia Krnáčovci typickým príkladom Slovákov, ktorí túžili po vlastnom dome, záhrade a tichých susedoch. Bývali v trojizbovom byte v centre Bratislavy a rozhodovali sa, kde by si postavili alebo kúpili dom.
„Obzerali sme Bernolákovo, Rovinku, Kittsee aj Senec. Nakoniec sme skončili v Dunajskej Lužnej, v domčeku na tichej ulici,“ hovoria.
Postupne prerobili prízemie aj povalu, narodili sa im dve deti a zvykli si na to, že dcéry môžu v kočíkoch „odparkovať“ na dvor bez toho, aby sa o ne báli. Okolo domu si vymurovali plot, nasadili zeleninu aj kvety a zoznámili sa aspoň so susedmi, ktorých majú cez najbližšiu ulicu.
„Postupne nám začali prekážať veci, ktoré sme predtým prehliadali. Nejde len o nekonečné zápchy každé ráno, plesne v dome, ktoré sme v Bratislave nepoznali, ale zistili sme, že sme úplne odstrihnutí od spoločenského života. Ak sme sa chceli ísť kúpať, pozrieť do kina, navštíviť starkých alebo vyriešiť akýkoľvek problém, museli sme cestovať a bojovať s kolónami,“ hovoria.
V súčasnosti sa rozhodujú, či v Dunajskej Lužnej naďalej ostanú.
V podobnej situácii sa ocitli stovky ľudí, ktorí sa za vidinou pokojnejšieho života presťahovali do satelitných obcí v okolí veľkých miest. Narazili na preplnené ulice a nedostatok služieb.
Ako sa žije v satelitoch, ktoré v posledných rokoch zažívajú obrovský boom a ľudia do nich utekajú zo všetkých kútov Slovenska? Koľkých obyvateľov ešte zvládnu prijať?
1. Stovky prisťahovalcov
Satelity ťažia najmä zo svojej polohy, sú v blízkosti veľkých miest a vedia ponúknuť lacnejšie bývanie pre rodiny s deťmi. Aj preto do nich každý rok prúdi nekontrolované množstvo ľudí, z ktorého sú starostovia zúfalí.
Napríklad v Dunajskej Lužnej žilo pred ôsmimi rokmi asi 4000 ľudí, dnes ich je 6200 s trvalým pobytom a ďalších 1800 bez neho. Starosta obce Štefan Jurčík vraví, že sa počet ľudí neustále zvyšuje a že sa na trvalý pobyt prihlási 300 až 350 ľudí ročne.
Podobne v Slovenskom Grobe, ktorý je 25 kilometrov od Bratislavy, sa za sedem rokov zvýšil počet obyvateľov z 1800 na 3100 a stále tam ostávajú pozemky na asi 300 až 400 domov. Pozemky na 300 domov zvyšujú aj v Moste pri Bratislave, ak by sme to prepočítali, pre malú obec to znamená aj tisícku ľudí navyše.
„Obrovský prílev ľudí sa snažíme zastaviť, ako len vieme. Blokujeme každú veľkú výstavbu aspoň dovtedy, kým nebude postavená R7, lebo takto sa to nedá. Nestíhajú cesty, služby, ľudia sú nervózni, nadávajú na mňa a chodia kričať na obecný úrad,“ hovorí starosta obce Jurčík.
Obec už dávno stratila dedinský ráz, prisťahovalci ju zmenili, doniesli si nové zvyky a nechcú tolerovať tie staré. Tak je to aj v Miloslavove, kde sa za päť rokov počet obyvateľov zdvojnásobil na 3400 a ľudia tu neustále pribúdajú.
2. Doprava autom
Osobitnou kapitolou je doprava, starostovia satelitov o nej nehovoria inak ako o „dopravnej kalamite“. Na cestu zo Šamorína do Bratislavy sa pripájajú všetky cesty zo satelitov a situácia je každé ráno neznesiteľná.
„Poviem vám niečo o Vinohradníckej ulici," otvorí problém starosta Miloslavova Milan Baďanský.
