Starnutie obyvateľstva spôsobuje, že na pracovnom trhu dnes vzniká deficit okolo 30-tisíc ľudí. „To veľmi rýchlo likviduje nezamestnanosť,“ vysvetlil ekonóm Vladimír Baláž z Prognostického ústavu SAV. Kým okolo roku 2000 sa šplhala k 20 percentám, dnes je len niečo nad 9 percentami.
Za dostatok pracovných príležitostí môžu súčasní absolventi škôl vďačiť silným populačným ročníkom svojich starých rodičov. Ľudia narodení v rokoch 1952 až 1956, kedy sa ročne rodilo okolo 100-tisíc detí, dnes odchádzajú do dôchodku.
Svoje džoby uvoľňujú pre mladých ľudí narodených v rokoch 1990 až 1995. Tieto ročníky sú však populačne veľmi slabé. „V prvej polovici 90. rokov sa totiž na Slovensku ročne narodilo len kolo 60- až 70-tisíc detí,“ vysvetlil Baláž.
Viacero dôvodov
Rovnakú tendenciu potvrdila podľa prognostika aj analýza rozpočtového výboru v USA. Až dve tretiny poklesu nezamestnanosti v USA spôsobilo starnutie populácie.
„U nás to bude pravdepodobne rovnaké, ak nie väčšie číslo, pretože u nás je starnutie ešte oveľa rýchlejšie,“ myslí si prognostik.
Upozornil tiež na to, že kritická situácia s pracovnou silou môže nastať okolo roku 2020-25, kedy by mali do práce nastúpiť deti narodené okolo roku 2000. Vtedy sa ich rodilo len okolo 50-tisíc ročne.
Dlhodobá vysoká nezamestnanosť mladých ľudí má podľa ekonómov viacero dôvodov. Jedným z hlavných je ten, že školy produkujú absolventov so špecializáciami, o ktoré zamestnávatelia nemajú záujem.
„Tak napríklad v roku 2014 vyšlo zo stredných odborných škôl zhruba 41-tisíc absolventov. V odbore, ktorý vyštudovali, sa z nich uplatnilo 3,8 percenta, čo nie je ani 1600 žiakov,“ poznamenal Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. Rovno na úrad práce sa išlo zaevidovať 17 percent stredoškolákov.
Nesprávna kvalifikácia
Aj školy, ktoré sú pre zamestnávateľov zaujímavé, otvárajú radšej odbory, ktoré sú lacnejšie. „Napríklad strojárska škola otvorí odbor podnikanie v cestovnom ruchu, ktorého absolventi len ťažko hľadajú uplatnenie,“ dodal Hošták.
„Systém vzdelávania nie je jednoducho nastavený pre potreby trhu práce, to je hlavná príčina tohto stavu,“ zdôraznil Hošták.
Nesprávna kvalifikácia je problém aj u vysokoškolákov. Slovenský vzdelávací systém produkuje príliš veľa absolventov humanitných a spoločenskovedných smerov ako sú sociálna práca, právo, politológia či mediálna komunikácia.
Spolu 14 pedagogických fakúlt každý rok pošle do systému približne 10-tisíc absolventov. „Títo ľudia študovali tri až päť rokov niečo, čo im len málo pomôže pri hľadaní si práce v súkromnom sektore,“ upozornil analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Robert Chovanculiak.
Mladí podľa neho ostávajú bez práce aj pre rýchlo rastúcu minimálnu mzdu. „Predovšetkým pokiaľ ide o slabšie vzdelaných ľudí z východných častí Slovenska,“ dodal.
