Článok pokračuje pod video reklamou
Žurnalisti, publicisti, spisovatelia a aj ľudia z ďalších profesií platia z každého honoráru – okrem dane z príjmu a odvodov - 2 percentá do Literárneho fondu. Platia, lebo musia. Väčšina nerozumie prečo.
Na internetovej stránke o sebe Literárny fond tvrdí, že je národnokultúrna verejnoprávna inštitúcia, ktorá podporuje vznik nových diel z oblasti slovesnej, divadelnej, rozhlasovej, televíznej a filmovej kultúry.
To znamená, že ak autor napíše reportáž o výlove rybníka, tak prispeje na vznik nového diela. Pravdepodobne stačí, že bude nové, lebo o dobrom sa na stránke fondu nepíše. Pritom v reportáži od rybníka išlo len o poskytnutie informácie o stave rýb v slovenskom chotári, ani v najmenšom nikomu nenapadlo, že prispeje na správnu vec, napríklad na inscenáciu divadelnej hry o citovom živote nosorožcov na Horehroní.
Samozrejme, ľudia ktorí fond spravujú, prípadne tí, ktorí z neho tu a tam niečo dostanú, by existenciu fondu vedeli zdôvodniť. Asi sa im to darí, lebo inak by žiaden fond neexistoval. Bohumilými úmyslami podporiť pôvodnú tvorbu sa inšitúcia opláštila, aby nemusela priznať že iba vyberá dodatočnú daň.
Pointa tkvie v tom, že všetko sa končí nadávaním.... a keďže fond dostane svoje bez ohľadu na počet nadávajúcich, tak mu je to šum a fuk. Naozaj nejde o pár eur, ktoré autori zaplatia navyše. Ide o princíp. Lebo raz môže prísť nápad dodatočne zdaniť kominárov, cestárov, rezbárov alebo lyžiarov.
