Svetlo v hlave

Obyčajné 100 wattové žiarovky zakázali predávať. Čoskoro to vraj čaká aj slabšie 60-tky. Európska únia tak bojuje za lepšie životné prostredie. Namiesto klasiky vnucuje ľuďom úsporné žiarovky. Mali veľkú šancu stať sa obľúbenými, lenže nasilu nechutí človeku ani dobrota.

Zákaz je obľúbená forma motivácie. Mnoho vecí by ľudia nerobili, keby smeli. Esencia zákazu je s ľudstvom od „Adama a Evy“, ktorí sa stali exemplárnou ukážkou príťažlivosti zákazu. Keby Eva nesiahla na zakázané jablko....nuda by sa vznášala nad planétou a v skladoch by hnilo ovocie.

Autori zákazov podceňujú tvorivosť ľudí. Vyznávači diela  Marxa, Engelsa, Lenina a spol. zakázali na konci štyridsiatych rokov minulého storočia súkromné podnikanie. Výsledkom bola sivá a čierna ekonomika. Doktori práv opravovali vodovodné batérie, lekári pestovali rajčiny, sústružníci vyšívali a všetci svorne neplatili dane a užívali si priazne „majetku v socialistickom vlastníctve.“

Tvorivosť je spoľahlivým nástrojom na prekonanie akéhokoľvek zákazu...bez ohľadu na spoločenské zriadenie. Istý nemecký inžinier si urobil biznis z toho, že predáva 100 wattové žiarovky, avšak nie ako zdroje svetla, ale tepla. To nik nezakázal a v Číne sa dajú nakúpiť lacné žiarovky, ktoré ešte nevedia, že budú „teploguľami“. Inžinier nemá výčitky svedomia. Tvrdí, že Európska komisia by urobila lepšie, keby sa starala o záchranu dažďových pralesov s rovnakou vehemenciou ako žiarovky zakázala. Prisľúbil, že z každého eura, ktoré zarobí na „teploguliach“ pošle do pralesov tridsať centov.

Úsporné žiarovky sú v tom nevinne. Iba sa stali dôkazom, že svetlo v hlave sa zahasiť nedá. Myslenie je jedna z mála činností, ktoré sa zakázať nedajú. Možno práve preto nie je atraktívne, prinajmenšom nie je až také atraktívne, aby vyprovokovalo zákaz samého seba. Myslím.