V televízii sa dejú veci. V správach, súťažiach a magazínoch sa to hemží osobnosťami. Niektoré z nich sa stali aj celebritami. Stačí jeden nedeľný večer a našinec sa dozvie, že dostatočnou kvalifikáciou pre pozornosť kamier je napríklad schopnosť obstarať pre každé dieťa vlastnú matku. Úspech má aj v správnom čase a na správnom mieste poodhalená nôžka, pravda nie hocijaká alebo každá.
Sú jednotlivci, ktorí sa „naivne“ nazdávajú, že osobnosťou sa človek stáva, keď niečo dokáže, a že pre uznanie nestačí marketing. Niektorí sa dokonca podľa toho správajú. Úplným extrémom sú ľudia, ktorí nechodia na večierky a sami sa (často vedome) pripravujú o príležitosť stať sa osobnosťou ľahko a rýchlo. Namiesto duchaplných poznámok v spoločnosti vysedávajú v pracovni, knižnici či doma. Hľadia do monitora, čítajú, píšu, počítajú, analyzujú. Nik o nich nevie.
Keď tínedžerka naspieva pieseň, verejnosť spozornie. Noviny majú čo písať, keď spevák podľahne presvedčeniu, že je fotograf. Na internetových stránkach sú v jednom koši špičkoví vedci a umelci s bezvýznamnými celebritami a tiežumelcami. Rozdiel medzi nimi je v tom, že o jednu z týchto skupín sa televízne magazíny nezaujímajú.
