Za ten istý výkon – prispôsobenie registračnej pokladnice na novú sadzbu dane z pridanej hodnoty – si servisné organizácie neúčtujú rovnakú sumu. Je dobré a prirodzené, ak je nerovnakosť cien výsledkom fungovania konkurencie. Je zlé, ak sa nerovnakosť cien nedá vysvetliť inak ako chamtivosťou. Za nastavenie pokladnice si firma v Bratislave vypýtala 24 eur, iný servis v Trnave päť eur. Je iba málo pravdepodobné, že v trnavskej firme sa rozhodli vnímať nastavovanie registračných pokladníc ako charitu. Nerovnováha tohto druhu je zrejmá a akceptovateľná len v krajnej núdzi. Akceptovaná je však najčastejšie z nedostatku informácií.
Ceny na trhu sa riadia ponukou a dopytom. Tak to funguje odnepamäti, dokonca aj predtým ako Adam Smith sformuloval prvé zákony trhu. Ani trh nie je dokonalý, preto sa môže stať, že napríklad cena za to isté sa významne líši spôsobom, ktorý nemožno nazvať inak ako porucha. Trh si poradí aj v takých prípadoch, pravda trvá mu to dlho. Z dlhodobého hľadiska sa na trhu nastolí rovnováha vždy. Dovtedy je dosť priestoru na hnev, nárek... alebo aktívny „boj“. Veľmi účinnou zbraňou je ignorovanie služby a tovaru. Výsledok sa dostaví rýchlo, ak ignoruje veľa ľudí. To sa, pravdaže, často nestáva, preto štáty neodolajú a snažia regulovať. Aj na Slovensku prijali kedysi v deväťdesiatych rokoch zákon, ktorý umožňoval ministerstvu financií regulovať ceny, ak vznikne situácia, ktorú autorita posúdi ako poruchu. Regulácia však nie je dobrá cesta, hoci mnohým sa páči.
Neostáva iné, len sa spoľahnúť na trh. Rovnováha sa, skôr či neskôr, nastolí. Excesy predražovania z chamtivosti sa objavovať budú, kým sa to „páchateľom“ oplatí. Možno skôr, ako je to komu milé, však príde poznanie, že rovnováhe sa vyhnúť nedá. Trhu neutečieš!