Policajti ozbrojení samopalmi vraj v niekom vytvárajú pocit, že na Slovensku zúri občianska vojna. Pohľad na policajta so zbraňou, ale zvyčajne nevyvolá paniku z toho, že bojachtivý spoluobčan sa chystá zaútočiť. Viac obáv možno mať z toho, že muži (ženy) zákona niekde flintu zabudnú.
Dojem, že zbraní na ulici a iných verejných miestach je oveľa viac ako tých policajných, je až príliš silný. Pištole nosia napríklad aj chalani v čiernom, s označením SBS. Vraj chránia majetok a poriadok. Strach zvyčajne nešíria. Rozšírenejšia je ľútosť s ľuďmi, na ktorých vidno, že ich vyčerpá aj mierny poklus na sto metrov. Možno preto, aby nemuseli behať, majú niektorí – a že ich je dosť – zbrane.
Tí, čo pištole nemajú, útočia slovom a činom. Napríklad pri dverách veľkých obchodov ochrancovia vymetú tašku každému, kto zapípa, teda spustí alarm, čo v mysli muža v čiernom znamená, že práve sa pozerá na zločinca. Vyberanými spôsobmi a slovníkom, v ktorom ani náhodou nie sú slová ako prosím alebo ďakujem, obchytajú obsah igelitky či inej tašky. Na otázku, či zloducha videli kradnúť, odpovedajú esbesekári celkom úprimne , že nie. Spínačom pre spustenie zmyslu pre spravodlivosť je tak len a len alarm, ktorý oveľa častejšie odhalí chybu pri odkódovaní tovaru ako zločin. Muži v čiernom berú svoje poslanie naozaj vážne a ľudia by sa mali tešiť, že nie všetci majú pištole.