V strede uplynulého týždňa, uprostred hlavného mesta si po chodníku vykračoval odborový boss, najvyšší z najvyšších. Na sebe mal slušivú reflexnú vestu. Spolu s ním kráčali ďalší štyria muži v rovnako svietivých vestičkách. Možno sa obávali nejakého zatúlaného trolejbusu alebo zlomyseľného dieťaťa na trojkolke. Pozoruhodná bola aj skutočnosť, že išli peši.
Ten koho zaujali a nasledoval ich, o chvíľu všetko pochopil. Páni išli na demonštráciu proti všetkému. Tak dnes odbory fungujú, protestujú proti cenám potravín, proti zmenám v zákonníku práce, proti privatizácii...Na celej veci je najúžasnejšie, že môžu. Časť z nich možno pamätá, že mohli iba súhlasiť.
Nesúhlasiť sa však dá aj slušne. Odborári majú iné parametre pre posudzovanie arogancie, neslušnosti. V agentúrnej správe si dovolia povedať, že „odbory zásadne nesúhlasia s argumentáciou rezortného ministerstva a Republikovej únie zamestnávateľov, ktorí bagatelizujú návrhy zmien v Zákonníku práce a tvrdia, že odbory nemajú dostatok informácií, že súčasná úprava je príčinou rastu nezamestnanosti, bráni tvorbe pracovných miest a preto je neudržateľná. "Paradoxne na potrebu zmien v zákonníku poukazujú ľudia z podnikateľského prostredia, po aktivitách ktorých zostala spálená zem, nefunkčné fabriky a množstvo nezamestnaných," dodal prezident Konfederácie odborových zväzov SR Miroslav Gazdík. Odborár v reflexnej veste sa bojí trolejbusu na chodníku, ale dovolí si tvrdiť, že podnikatelia – konkrétne ide o reprezentantov Republikovej únie zamestnávateľov sú gauneri. Je dobré, že sa nemusí báť, vážiť slovo by však mohol.