Článok pokračuje pod video reklamou
Prinajmenšom šialený je pre nehokejistov nápad hrať svetový šampionát v hokeji na prelome apríla a mája. V čase, keď sa ľudia vyzliekajú z dlhých rukávov sa z hokeja stáva letný šport. Je to rovnako šibnuté ako hrať futbal v polmetrovom snehu. Je možné, že laik veciam nerozumie, čo sa jemu zdá čudné, to je vlastne prirodzené, lebo veď už dávno nejde o šport, už dávno je to biznis. Nevedno, či je to vždy dobrý biznis. V prípade stavby zimného štadióna v Bratislave sa biznis celkom iste páčil firme, ktorá stavala, trocha menej nadšenia prejavuje mesto, ešte menej ministerstvo financií a znechutený je občan. Netreba byť investičný mág, aby našinec pochopil, že štadión je predražený, na nesprávnom mieste. Rečiam o tom, že išlo len o rekonštrukciu môže uveriť iba človek, ktorý nechodil dva roky okolo prašnej a hlučnej stavby.
Kým športové boje začnú o zhruba 20 dní, hľadanie vinníka za nedostatočnú propagáciu podujatia trvá už niekoľko týždňov. Motívom vzájomného obviňovania je pravdepodobne tušenie, že majstrovstvá až taký veľký biznis nebudú, že návštevníci šampionátu nepocítia potrebu obdivovať pamiatky, spať v hoteloch, jesť v reštauráciách...postačí im prechádzka potemkinovými dedinami – obiloboardovaným neporiadkom a špinou – a celé to zapijú pivom, ktoré bude skoro iste dobré a drahé.
Nevedno prečo si veľa ľudí myslí, že šampionát je príležitosťou. Oveľa menej ich vie akou. Kto sleduje predpovede počasia, ten vie: hokej je príležitosťou prezliecť sa do trička s krátkym rukávom. A to nie je málo!
