Ekonomická teória sa každú chvíľu dočká významného obohatenia. Na to si, chúďa ekonómia, asi už zvykla. Bez ujmy prežila tézu, že najlepším liekom na krízu je bohapusté míňanie. Vyrovnala sa aj s poznaním, že veci sa vyrábajú preto, že ich ľudia potrebujú, ale aj keď ich nepotrebujú – vtedy ide o zamestnanosť, teda ide o ňu najmä pred voľbami.
Nobelov výbor bude mať v tomto roku problém. Do nadvlády Američanov v klube nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu sa vehementne vtiera francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Prezidenti sú vo všeobecnosti talentovaní ľudia. Jeľcin sa svojho času blysol baletnou kreáciou. Niektorí prezidenti zbierajú známky, iní pretekajú na aute do vrchu, Sarkozy báda. Myšlienka sa rodila ťažko, ale prišla. Firmy, ktoré po nástupe oživenia ekonomiky z recesie dosiahli zisk, by mali poskytnúť zamestnancom špeciálnu odmenu, hovorí francúzsky prezident.
"Zamestnanci vo všetkých francúzskych podnikoch musia pocítiť, že ich úsilie počas krízy je nejako odmenené," povedal Sarkozy počas návštevy zlievarenskej spoločnosti La Fonte Ardennais na severovýchode Francúzska. "Ak firma prilepší akcionárovi, musí prilepšiť aj zamestnancom," povedal Sarkozy.
Teória francúzskeho prezidenta je riešením ex-post, to znamená po funuse. Na Slovensku sme mali inakšieho „panovníka“. Tvrdieval, že nedovolí, aby sa kríza dotkla občana, ktorý predsa nemôže platiť za nenažratých bankárov. Tiež to vyzeralo na Nobelovu cenu, ale skončilo to inak.
