Zvedaví budú mladí

O význame vzdelania sa hovorí toľko, že už nik nepochybuje, že ho chce. Napokon, dnes sa k nemu dá dostať pomerne ľahko, keďže sa skoro nik nepýta na obsah štúdia a potom sa čuduje, že absolventi nevedia ani to, čo by mohli vedieť aj bez školy, keby chceli.

Do mora pesimizmu ohľadom vzdelania spadla konečne kvapka optimizmu. Vedci zistili, že bunky starnú rýchlejšie u ľudí so základným vzdelaním než u držiteľov univerzitných diplomov.

Keďže vedci vzdelanie majú, dokážu objavené javy aj interpretovať.  Starnutie nevzdelancov údajne súvisí s tým, že menej vzdelaní ľudia častejšie holdujú tabaku, menej cvičia a nemajú prístup ku kvalitnej zdravotnej starostlivosti.

Dalo by sa polemizovať. Univerzitní profesori možno nechodievajú do pohostinských zariadení nižších cenových skupín, čo, pravda, neznamená, že niektorí z nich nefajčia, nepijú, nejedia slaninu a nevyhýbajú sa lekárovi.

Dobré vzdelanie je vraj základným predpokladom zdravého životného štýlu. Vedci síce nepovedali, čo je to dobré vzdelanie, ale určite ich téza funguje. Nevedno, či sa za dobré vzdelanie považuje napríklad aj Večerná univerzita marxizmu – leninizmu. Na Slovensku žije veľa jej absolventov, ale už skoro nik nevie aká to bola škola.

Vedci sú presvedčení o to, že vďaka vzdelaniu totiž ľudia robia viac správnych rozhodnutí, čo z dlhodobého hľadiska dobre vplýva na ich zdravotný stav. "Vzdelanie je základom pre získanie vyššieho spoločenského statusu, ktorý ľudia získajú už v mladosti. Podľa nás práve nižšie spoločenské postavenie vplýva na rýchlejší proces starnutia buniek," uviedol editor štúdie profesor Andrew Steptoe z University College v Londýne.

Ak sa poznatky vedcov potvrdia v širšom výskume, čaká ľudstvo skvelá budúcnosť. Lekári nebudú prepisovať acylpyrín, ale semestre na univerzite. „Šup do školy a bez diplomu sa nevracaj!“

Prevráti sa aj hodnotový systém v ľudovej slovesnosti. Pomýli sa každý, kto bude nabádať spoluobčanov, aby neboli zvedaví, lebo budú skoro starí. Opak bude pravdou.