Seniori v ilegalite

Jeden zo „skvelých“ nápadov, ktorým sa poslanci pokúšali obohatiť legislatívu, predpokladal, že zamestnávateľ bude mať možnosť prepustiť zamestnanca, aj za to, že dosiahol vek pre odchod do dôchodku. Návrh neprešiel, seniori sa nemusia utiekať do ilegality.

Skúsenosť jednej z poslankýň strany KDH musí byť desivá,  inak by citlivá duša neposiela seniorov do kresiel umiestnených doma, v domovoch sociálnej starostlivosti a iných „nalezincoch“ a hniezd záchrany. Starý človek býva na „obtiaž“. Potrebuje aj spoločenský kontakt, ako ohovoria ochranári každý tvor sa musí socializovať. Penzisti to riešia tak, že chodievajú do hypermaketov, prevážajú sa v špičkách vo vozidlách MHD, zavadzajú v nákupných strediskách. Keby ich naozaj všetkých vyhodili z práce, boli by stratení, takto vedia, že zavadzať môžu ešte stále na „rodnom“ pracovisku.

Odhliadnuc od stupidity návrhu, z ktorého trčí diskriminácia, je to najmä návrh zbytočný. Existujú krajiny, kde podobný postup používajú, ale efekt nezaznamenali žiaden alebo len minimálny. Rozdeľovania ľudí na mladých, starých, vzdelaných, nevzdelaných,  náboženských a fanatikov a nevercov, je sociálne inžinierstvo. Preto sú ľudia rôzni lebo rôzny je aj svet. Teda niektorí šesťdesiat dva roční už chcú chodiť na ryby a nepotrebujú na to výpoveď. Niektorí šesťdesiatnici chcú pracovať a vôbec nemajú pocit, že majú vyprázdniť miesto absolventom odborov, ktorí na trhu práce majú šancu nájsť si prácu iba v úplne inom odbore, než študovali. Miesto však bude, vyšmaríme penzistu.

Neverejným dôvodom „likvidácie“ penzistov na trhu mala byť idea, že pracujúci mladý človek si zarobí peniaze, aby mohol založiť rodinu a mať veľa, veľa detí,  tak veľa že penzisti budú načisto zbytoční. Síce, mohli by sa starať o deti dobrákom, ktorí ich poslali do starého železa.