Amaterizmus bol (a možno stále je) synonymom pre „odfláknutú“ robotu. Podľa slovníka cudzích slov je amatér „človek pestujúci vedu, šport, umenie a pod. zo záľuby, opak profesionála.“ Tá istá kniha vysvetľuje amaterizmus ako „vykonávanie niečoho zo záľuby, nie z povolania, amatérstvo; profesionálna nespôsobilosť k vykonávanej činnosti, neschopnosť.“
Vyzerá to tak, že nastavenie spoločnosti nepripúšťa možnosť kvality čohokoľvek, ak sa to nerobí pre peniaze. Lenže takto to iba vyzerá. Mal som česť stretnúť v poslednom čase niekoľko zaujímavých ľudí a vidieť jeden dobrý film.
V príbehu Marka Zuckerberga, spoluzakladateľa sociálnej siete Facebook bol krátky dialóg. Otázka: však to nerobíš pre peniaze? Markova odpoveď: Nie! Firma mala v tom čase hodnotu niekoľko sto miliónov dolárov.
Pavol Rankov, slovenský spisovateľ v rozhovore, ktorý onedlho prinesie Profit, o sebe povedal, že je amatér, prózu píše zo záľuby. Baví ho to.
Juraj Kováčik odišiel zo zabehnutého biznisu a vrátil sa k fotografii, chodí po krajine a robí skvelé obrázky.
Výtvarník Palo Macho tvorí, lebo chce, peniaze nie sú motívom. Jeho sklenené obrazy vyrážajú dych.
O všetkých štyroch sa dá povedať, že sú majstri a to napriek tomu, že za svoju prácu alebo záľubu peniaze dostanú. Robia a tvoria bez ohľadu na to, či je odmena adekvátna alebo či robia, takpovediac, zadarmo.
Na otázku prečo to robia, zvyčajne odpovedajú veľmi neurčito. Vlastne to ani nevedia. Možno preto, že patria do rodu zvaného „amateur“. Francúzsko – slovenský slovník hovorí, že amateur je milovník umenia. Podoby umenia sú rôzne. Aj dobre zoťatý strom je umenie, vyliečené dieťa, postavený dom, upečený chlieb. Je dobré, ak sa veci dejú a stanú zo záľuby. Nech si slovník cudzích slov hovorí čo chce.
