Musíme si pomáhať

Susedom ušla Besi (alebo Besy?). Neušla ďaleko, prišla k nám na chalupu, a robila spoločnosť Eme, Oríškovi, Chantal a Lusy, psom, ktoré sa stávajú „našimi“, vždy keď prídeme. Besi si dala z Eminých granúl, lebo cudzie sú vždy chutnejšie ako doma. Oríšek o tom vie svoje, lebo sa u nás stravuje pravidelne, rovnako ako naša Ema u Chantal. Psy si pomáhajú nezištne a nemusia mať na to žiaden dôvod. Stačí im príslušnosť k druhu. Ani psy však nie sú ideálne tvory, občas sa rafnú.

Na rozdiel od ľudí, medzi psami nefungujú rasové predsudky. Ušľachtilý pes sa dokáže priateliť so psom, ktorého genetické dejiny sú husto popísané a ponúkajú spektrum od jazvečíka po dogu.

„Naši“ psy sa poukladali do tieňa a občas sa odišli schladiť do vysychajúceho potoka. Ema vodu nemusí, scenériu sledovala z mostíka. Vlčiča Besi a labradorka Chantal ju osprchovali z vlastných kožuchov, a hoci to vyzeralo ako náhodné gesto, psy sa po ňom „tvárili“ spiklenecky. Psy si pomáhajú nezištne.