Ponožky sú terčom všelijakých žartov, napriek tomu, že predstavujú globálny problém. Situácie, keď muž v rozsiahlom byte (také rozmery má však každá miestnosť, kde sa môže čokoľvek stratiť) zúfalo hľadá jednu ponožku, sú také bežné, že sa nimi nezaoberajú ani ľudia, ani ponožky. Nik nevie, kde sa tieto praktické súčasti oblečenia strácajú.
Istý čas bolo trendy mať v topánkach ponožky rozdielnych farieb. Kým rozdiel bol markantný, napríklad kombinácia modrej a červenej, dalo sa hovoriť o novom prúde. Ak sa kombinuje čierna s čiernou, tak je to iba dôkaz, že muž nenašiel pár, lebo ponožky dokázali, že nie je čierna ako čierna.
Nerovnomerné zastúpenie farieb v pánskom ponožkovom šatníku naznačuje, že ponožky sa naozaj strácajú. Nik nevie kde sú, nik ich už nikdy nenájde. Majú svoj svet, žijú si svoj život.
Ak každý muž stratí za rok jednu ponožku, mala by to byť dobrá príležitosť pre biznis. Na Slovensku to predstavuje zhruba dva a pol milióna kusov, čo doma „neuštrikuješ“. Problém s farebnosťou by sa dal vyriešiť pevným pravidlom, že muži si musia, bez ohľadu na situáciu, obliekať napríklad čierne jednorazové ponožky. Tak by sa zabili dve muchy naraz. Ponožky by sa nestrácali, vyhadzovali by ich. Pretože by boli každý deň nové, odpadol by estetický defekt nerovnakej farebnosti, lebo nová čierna je čiera a nijaká iná, napríklad stará čiernosivá. Po krajine by vyrástli fabriky a fabričky, radosti preveľa. Iste, našli by sa nespokojní, ba aj takí, čo by si ponožky, napriek výraznému označeniu, že viacnásobné použite znižuje prestíž v spoločnosti, obliekli ponožky opakovane, viac krát po sebe. Lenže s takými si spoločenstvo ľudí a ponožiek poradí!
Svitá na lepšie časy. Povráva sa, že o párovanie ponožie sa postará chip, ktorý v nich bude zabudovaný. Je ťažké si to predstaviť, ale možno sa ponožky z páru nájdu samé. Svet príde o jednu záhadu a asi aj o posledné zvyšky dobrodružstva, ktoré nie je virtuálne.