On – line prenosy zo slovenského parlamentu majú veľa predností a súčasne vyvolávajú veľa očakávaní. Neskúsený homo politicus sa nazdáva, že kliknutie myšou mu spostredkuje to najlepšie zo spoločenskej diskusie, že sa prakticky bez námahy dostane k skvostvom politického myslenia. Už dávno nie som neskúsený a ako sa zmenšovala neskúsenosť, rástla zvedavosť. Naozaj by ma zauujímalo, či sú slová poslancov výsledkom úvahy alebo náhody. Ani jedna z možností nie je dobrá, teda nie je dobrá pre voliča, občana, zvedavca. Politické strany sú zrejme spokojné, lebo čo vystúpenie, to inovatívny príspevok k politickému marketingu, v tom najhoršom slova zmysle.
Pátranie po príčine stavu, že v zákondarnom zbore znejú často slová bez obsahu má mnohé úskalia. Ani veľmi kvalifikovaní psychiatri alebo psychoanalitici nemajú jednoznačnú odpoveď na otázky o hĺbke myslenia a stave duše autorov niektorých parlamentých vystúpení. Laik by mohol mávnuť rukou, a asi to aj robí – súdiac od výsledkov volieb.
Zašiel som príliš ďaleko, lebo o on – line prenosoch som chcel. Najzaujímavejšie na niektorých rozpravách sú životopisné údaje vystupujúceho poslanca alebo ministra. Kým každý z poslancov na narodil inokedy, ministri majú dátum naro denia rovnaký. Všetci sa narodili 1. 1. 2000. O stránke Národnej rady SR nie je dôvod pochybovať, veď je to dôveryhodnosť sama. Nie všetci ministri vyzerajú ako teenageri, hoci tak niekedy pôsobia. Na „trinásťročných“ majú ministri skvelú slovnú zásobu, počuť, že veľa čítajú. Pravda je však asi iná.
Systém jednoducho nepriradil správny dátum narodenia správnemu človeku. Bolo by tu sveta žiť, keby to bol jediný nepresne nefungujúci systém. Pri troche paranoje sa dá hovoriť aj o spiknutí. Vládne generácia 2000. Puberta nie je choroba, ale predstava, že ovládla aj fúzaté elity je desivá. Niektoré prejavy tejto konšpirácii nahrávajú, hoci je skoro isté, že keby naozaj vládli pubertiaci, vyzeralo by veľa vecí inak.
