Poznámku, že televízia ohlupuje, som vždy bral s rezervou. Veď informácie prijímať treba a kvalitné filmy a dokumenty nie sú tiež na zahodenie. Iný pohľad priniesol až nástup internetových médií. Oproti bežným médiám, to znamená nielen printom, ale tiež televízii a rádiám majú jednu obrovskú výhodu – je s nimi spojená sloboda výberu. Človek nemusí čakať, čo kedy začnú vysielať, ale vyberie si, čo chce pozerať. Keď pred dvoma rokmi Bill Gates povedal, že nová éra digitálnej televízie spôsobí, že z televízie tak, ako ju poznáme dnes, sa budeme smiať – myslel určite na toto. Prečo sme platili za niečo, čo sme nemohli ovplyvniť svojim výberom? – bude sa pýtať príjemca informácií už o pár rokov.
Zvyk zväzuje, ale neobmedzuje dlhodobo. Vidieť to na štúdii Pewovho inštitútu, ktorý vyskúmal, že za ostatný štvrťrok počet Američanov, ktorí prijímali informácie z nových médií prekročil počet tých, ktorí uprednostňovali tie klasické. Hoci klasické stále vyhrávajú v čase, ktorí s nimi ľudia strávia. Zvyk sa láme len postupne a viackrát ho bolo vidieť aj počas sviatkov – nie raz som počul, ako sa ktosi teší na film, ktorý bude bežať v televízii, hoci ho má doma na dévedéčku a videl ho už niekoľko ráz. Nuž, televízia má stále ešte akési čaro... zvyku.
A prečo televízia ohlupuje? Napríklad zábava. To, čo ponúkajú televízne kanály je totožné. Idea, stavba relácie, spôsob správania účastníkov. Stačí sa pozrieť na Youtube a kreativita tvorcov a úsmevy divákov majú zrazu celkom iné grády. Ak zostaneme pri téme sviatkov – obľúbeným videom, ktoré sa šírilo na Facebooku, bolo narodenie Krista v digitálnej dobe. Cestu do Jeruzalema si Jozef s Máriou plánovali cez Google Maps, narodenie Ježiška bolo udalosťou na Facebooku, ktorá hneď mala troch priaznivcov – troch kráľov. A tí si nápady na dary vymieňali cez emaily na Gmaile a nakupovali ich na Amazone. Samozrejme, že zostali pôvodné – zlato, kadidlo a myrha.
Sloboda výberu je priamo úmerná tvorivosti. Televízia v dnešnej podobe nestíha. A preto ohlupuje.
