Každý sa raz dostal do situácie, keď musel niečo vysvetliť a slová, ktoré použil, boli hneď brané ako výhovorka. Neskorý príchod do práce alebo do školy, nesplnenie pracovnej úlohy, zabudnutie na dôležitý dátum... Ak poviete čokoľvek, vyhovárate sa. Preto je dôležité vedieť, ako sa vyhovárať správne.
Tak napríklad, ak poviete detailnú pravdu, prečo ste sa do danej situácie dostali, ničím ju nezlepšíte. Nemôžete ju predsa zlepšiť výhovorkami. Stane sa, že prídete do práce neskoro, pretože pred vašou garážou zaparkoval niekto iný a vy ste sa nemohli dostať k autu. Vcelku humorná situácia, na ktorú však šéf okamžite zareaguje: “To si si nemohol vymyslieť už niečo lepšie?” Čím viac detailov hovoríte, tým viac vyzeráte, že si vymýšľate. Čím menej detailov hovoríte, tým vyzeráte ako väčší blbec. Napríklad zmeškáte termín stretnutia či skúšky. Prídete a poviete: “Prepáčte, zmeškal som autobus”. Ste blbec. Jednak preto, že sa vyhovárate, jednak preto, že neviete prísť včas na autobus. Že tieto dve vety sú v protiklade? Veď hovorím, ste blbec.
Keď výhovorky neznesú stručnú pravdu ani detailné vykreslenie, ako teda na ne? Prikrášľujte. Nie, neklamte, iba prikrášľujte. Ideálne tak, aby sa tí, ktorí vaše vysvetlenie počujú, začali usmievať, ak nie rovno schuti smiať. Síce stále budete vyzerať, že sa vyhovárate, rozosmiate okolie vám to však prepáči.
Takže príklad – idete do školy alebo do práce, viete na sto percent, že už to nestihnete včas. Čo spravíte? Všímajte si detaily okolo seba. Nemuseli ste púšťať ľudí na prechode? Nefúka silný nárazový vietor? Nie je vodič autobusu nejaký divný? Všetko sa dá využiť vo váš prospech.
Veta: “Prepáčte, že idem neskoro, ale na prechode na križovatke bolo toľko ľudí, že som tam musel neuveriteľne dlho čakať. Ale bolo mi ich ľúto, vyzerali, že sa ponáhľajú, tak som ich nechal, nech idú”. Čistá výhovorka, ale aspoň trochu milá. Alebo vietor: “Prepáčte že idem neskoro, ale vonku fúkal taký silný nárazový vietor, že jednoducho rýchlejšie sa ísť nedalo. Párkrát ma dokonca takmer zhodil na zem”. Toto už je taká blbosť, že málokto sa na nej neusmeje. Ako využiť divného vodiča autobusu? Veď niečo vás napadne.
Život sa nevyvíja podľa našich predstáv, preto sa občas treba vyhovárať. Ak sa chcete vyhovárať, musíte si všímať veci okolo, musíte byť pozorný. Pozornosť je vraj cesta k osvieteniu a múdrosti. Vyplýva z toho čo? Dobrá výhovorka je cestou k osvieteniu a múdrosti.