Článok pokračuje pod video reklamou
Od posledného blogu som absolvoval toľko stretnutí s ľuďmi z PR brandže, ako asi nikdy doteraz za tak krátky čas. Tešil som sa na diskusiu, ale nekonala sa. Zväčša so mnou všetci súhlasili (a informovali ma čo všetko sa ešte robí :) ) a priznali, že praktiky, ktoré som opísal (zatiaľ len v hrubom náčrte) poznajú a ťažko sa im brániť. Zvyčajne uvádzali dva dôvody – prvý je ten, že „inak sa to nedá“, druhý ten, že „ak sa to dá robiť inak, klient to obyčajne chce štandardne“. A tak vraj akákoľvek snaha o tvorivosť v komunikácii PR agentúry končí pri štandardných, zväčša otravných a neúčinných praktikách.
Nateraz ale firmy, ktoré si objednávajú služby PR agentúr, môže zaujímať jedna z „tvorivých“ činností, za ktoré si (nevedomky?) platia – intrigy. Rôzneho druhu a formy. Napríklad sa PR agentúre nepáči novinár, ktorý opakovane kritizuje produkty určitej firmy – klienta dotyčnej agentúry. Začne to telefonátom, v ktorom akože nahnevaný hlas človeka z PR obviní novinára z neprofesionality. Hnev a agresivita sú jediné zbrane, pretože iné sa použiť nedajú (ak je kritika novinára podložená dôkazmi nepriestrelná). Prvá etapa neuspeje a nezriedka pokračuje telefonátom šéfredaktorovi alebo editorovi – ten samozrejme PR človeka pošle niekam ešte rýchlejšie ako redaktor.
Vtedy začína najtvorivejšia časť PR ľudí – reálne intrigy. Na stretnutí s inými klientmi podnikajúcimi v rovnakom sektore, ktorým sa zaoberá kritický novinár, zvrtnú reč na médiá (noviny, časopisy, rozhlasovú reláciu), kde sa objavujú kritické poznámky, frázami typu „to nestojí za nič“, „veľmi amatérske“, „to ani nepočúvajte/nepozerajte/nečítajte“. Samozrejme, že občas „spomenú“ aj meno dotyčného novinára. Prečo to niektoré PR agentúry robia? Chcú si zachrániť dobre platiaceho klienta a keďže inak formu kritiky v médiách zvládnuť nedokážu, snažia sa jej dosah aspoň takto zjemniť v očiach manažérov firmy.
Podobnú techniku využívajú PR agentúry aj vtedy, ak sa chystajú uchádzať o exkluzívnu PR zákazku na očierňovanie svojich konkurentov. Týka sa to aj tých väčších agentúr.
Že sú takéto postupy v slovenskom biznise bežné? Možno. Ale určite chcete, aby agentúra s takýmito praktikami za vaše firemné peniaze zabezpečovala vašu internú a externú komunikáciu? Nie sú intrigy len dôkazom toho, že PR agentúra svoju komunikačnú úlohu v podstate nezvláda?
A ešte jeden bonus, na čo všetko PR agentúry používajú peniaze. Ak sa objaví v médiách kritická informácia, ktorá im môže pokaziť biznis, tak na znižovanie hodnovernosti jej autora si zaplatia človeka, ktorý útoky preberie na seba a plní funkciu nahnevaného davu. Takéto tvorivé sú PR agentúry, ktoré si možno platí aj vaša firma. Ako som sa prekvapujúco dozvedel, aj zopár aktívnych „nestranných“ diskutérov v internetových fórach si zaplatili PR agentúry. Napríklad aj v diskusiách pod blogmi...
