Mám rád svojho psa. A chcel by som s nim vychovávať svoje deti. Nie je to zatiaľ bežné, ale mám na to dobré argumenty.
Za prvé, pes je verný. Je to o psoch známe, potvrdia to vedci, historické pramene aj umelecká literatúra. Znamená to, že deti budú vyrastať v celistvej rodine, žiadny stres z toho, že by hrozilo, že sa partneri kvôli (ne)vernosti rozídu.
Za druhé, pes je najlepší priateľ človeka. Nie je to žiadny novodobý výmysel, sú na to historické pramene, že tak to bolo vždy. Že najlepším priateľom človeka bol pes už od biblických čias. Možno už od praveku. Psychológovia potvrdia, že skutočná láska vzniká z naozaj blízkeho priateľstva. Z pohľadu detí to znamená, že budú vyrastať v láskyplnej, stabilnej domácnosti.
Za tretie, pes nie je konfliktný. Jednoducho urobí, čo mu nakážem a je ticho. Nemá žiadne prehnané nároky na stravu, takže učí deti skromnosti a pokore. Keď nie som doma, stráži dom. Je príkladom zodpovednosti. Keď cíti ohrozenie, ide ako prvý brániť. Dôkaz obetavosti.
Viem, že vychovávať deti so psom, nie je bežné. Ale môže to byť pre psychickú pohodu a zdravý život dieťaťa oveľa lepšie, ako keď dieťa vyrastá v tradičnom partnerstve medzi mužom a ženou. Človek a pes jednoducho patria k sebe už od nepamäti a myslím, že je načase, aby tento historický fakt zohľadnila aj legislatíva.