Článok pokračuje pod video reklamou
Dostala som pozvánku na zážitkové vzdelávanie, kde bol hlavným prednášajúcim Bill Krouwel, svetovo uznávaný praktik v oblasti zážitkového vzdelávania manažérov. Nepoznala som ho. Prebrázdila som internet a zistila, že sa zážitkovému vzdelávaniu venuje dvadsať rokov a bol by to zaujímavý chlapík na rozhovor. Vybrala som sa za ním potvrdiť si to.
Do prednáškovej miestnosti som vtrhla tri minúty po plánovanom začatí prednášky. Na prvý pohľad to vyzeralo, že prednáška nezačala, lebo tam stáli poprepletaní ľudia v tímoch. Blízko dverí stál Bill, ktorého som identifikovala podľa fotky. Keď ma zbadal, nadšene sa rútil ku mne. V hlave mi prebehlo, ako pozitívne vie práca s ľuďmi ovplyvniť serióznych Angličanov. Pripravila som si ruku na zvítanie. Bill ma však s nadšením vyobjímal a povedal niečo ako: „Hey, Lucia, nice to see you.“ V pomykove z veľkého priateľského objatia, ktoré nielenže prekročilo osobnú zónu, ale zbúralo všetky bariéry, som vykoktala, že ja som sa na neho tiež tešila. Nešlo mi však do hlavy, ako na prvý raz vedel, že so mnou má robiť rozhovor. Videl, že som zaskočená a bol z toho prekvapený. Aj ja, lebo sa mi to nestáva často...
„Ty si ma nepamätáš?“ znela priama otázka od svetovo uznávaného lídra. Na jazyk sa mi dralo „nie“, ale hlas v hlave už mi radil, či na mne neskúša jednu zo svojich zážitkových metód. Fotografická pamäť ma nikdy nesklamala a takéhoto akčného Angličana by som si určite pamätala.
Môj vnútorný rozpor prerušil Bill spomienkami na to, ako som mu tlmočila pred piatimi rokmi. A bolo to vonku. Nebola som tá, čo som mala byť. Len som sa rovnako volala a podobala som sa na nejakú prekladateľku Luciu.
Tak sme sa na tom zasmiali. „Teraz, keď máme k sebe tak blízko, už sa nemusíme zoznamovať,“ povedal s úsmevom Bill. A mal pravdu. Koľko času by sme si ušetrili, keby sme každého človeka, ktorý je nám sympatický, namiesto záplavy fráz objali. Možno by sme sa k šesťdesiatym rokom vrátili nielen v móde, ale aj láskyplným spolužitím. :-D
