Stretla som sa v Bratislave s egyptským kamarátom Khalidom. Rozoberali sme momentálnu situáciu a jeho biznis s cestovnými kanceláriami. Zarazil ma však vetou, že by nechcel žiť na Slovenku, lebo Slováci sú veľmi nudní. Vraj stále len pracujú. Nikdy by mi nenapadlo, že sme takí pracovití, aj keď v porovnaní s Egypťanmi sme asi „takmer Nemci“. :lol: Som zvedavá, ako sa so svojou slobodou vyrovnajú Egypťania a či dvadsať rokov po revolúcii nebudú tam, kde sme my. Asi im v tom zabráni len počasie.
Rozhodne to bol podnet na premýšľanie. V poslednom čase sa často stretávam so spojením slov sloboda a práca. Veď to sa nedá skĺbiť, poviete si. A máte pravdu. Nedá sa to skĺbiť u všetkých. Niektorým to nedovoľuje práca, vraj zamestnanci call centra musia sedieť v office. Keby sme boli kreatívni, mohli by byť doma na skype, mobile alebo online na chate v sociálnej sieti. To by už však nebolo call centrum, ale chatovacie stredisko. J Uvidíme, možno v budúcnosti aj oni budú slobodní. L
Druhým neskĺbiteľným faktorom je hlava. V nej máme totiž zafixované, že musíme byť v práci včas, sedieť tam celý deň, ísť na obed cez obedňajšiu prestávku, aj keď nie sme hladní.. Jednoducho, máme isté pracovné návyky. Alebo že by to bolo zafixované nesprávne tam hore, na Olympe, u našich šéfov? Niektorí v zafixovanosti zašli už tak ďaleko, že kontrolujú, koľko času zamestnanec strávi na záchode či mimo miestnosti s počítačom, pravdepodobne na cigarete. Vďaka čipovým kartám zistia, ako efektívne využívate pracovný čas. A pri sledovaní vášho počítača odhalia aj záľuby či obľúbené stránky. Na konci mesiaca dostanete papier, čo ste kde robili a nerobili, a, samozrejme, typy na zlepšenie. A potom nemajte radosť, že môžete pracovať v prestížnej firme. Dúfam, že aspoň ten plat za to stojí. Zábava sa dá užiť aj po práci o ôsmej večer. Keby po nekonečných dňoch tichého teroru prišiel niekto a ponúkol slobodu na takomto pracovisku, asi by to nebol spasiteľ, ale kat. A z poslušných zamestnancov by sa stali obete vlastných rozhodnutí a ako sa po slovensky hovorí – time manažmentu. Asi by to málokto zvládol.
A čo si pod slobodou predstavujem? Prísť do práce, čiže na miesto, kde sa stretnem s kolegami, kedy chcem a na ako dlho potrebujem. Prípadne zapnúť počítač, písať si doma a neprísť do práce vôbec. Výsledky a dobré vzťahy vraj robia pracovisko šťastným. Dobré vzťahy sa určite ľahšie budujú, keď ste spokojný, šťastný a na svojich kolegov sa stále usmievate. Neviem, či som sa tak narodila, alebo ma niečo počas môjho života ovplyvnilo. Rozhodne môžem povedať, že patrím k ľuďom, ktorí slobodu na pracovisku milujú a ku kreatívnej práci nevyhnutne potrebujú. Dokonca radosť z práce je pre mňa dôležitejšia ako peniaze. Dalo mi však zabrať zorganizovať si svoj čas a sústrediť sa na veci. Neustále pracujem na sebadisciplíne. Lebo keď vás nikto nevidí, môžete si urobiť prestávku, kedy chcete. Výsledok práce vás však prezradí. A že sem-tam treba urobiť aj niečo, čo vám úplne nevonia? To patrí k tomu. Keď sa tešíte v práci 75 percent času, aj tak ste ďaleko nad priemerom. Takže v mojom prípade to nie je robota, ale zábava. :-D