Nemala by som to asi robiť, veď som to len vypočula. Nebolo mi to adresované a skoro sa mi to stalo aj osudným. Keď sa ale pozerám na staré známe usmiate tváre na billboardoch, ktoré mi sľubujú ako sa budem mať dobre a čo všetko pre naše dobro urobia, vkráda sa do mňa obava, že ma zase oklamú. 8-O
Jedna pani v hnedých šatách prišla za pani v čiernych šatách. Jedna bola známejšia ako druhá, ale osobne sa nepoznali. Aktívna hneduľa, na prvý pohľad staršia, navrhla tykanie a uistila sa, že čiernuľa je tá, čo by mala byť všetkým známa. Bola to ona a tak jej z mosta do prosta ponúkla miesto na kandidátke. Čierna sa rýchlo otriasla zo šoku a povedala, že ďakuje a popremýšľa o tom. Hnedá prekvapená, že aký dobrý zmysel pre psychológiu má, vyťahuje telefón a pýta si číslo s vetou: „Naozaj by ste o tom uvažovali?,“ nechce veriť svojim telepatickým schopnostiam. „Ale jasné,“ nemá z ničím problém hnedá, ostrieľaná životom. „Dobre, potrebujem to vedieť do budúceho týždňa. Chceli by sme mať čisto ženskú kandidátku,“ podáva vizitku hnedej. „A vás odkiaľ poznám? Vy ste taký výrazný typ,“ loví v pamäti premeriavajúc si sivé šaty, zvažuje moje šance. „Neviem, “ a tvárim sa ďalej ako normálny človek. „Dobre, tak ma tešilo,“ zdvorilo pozdraví a keďže nič z pamäte nevylovila, odchádza hľadať ďalšie ženy, možno najlepšie vo farbách hviezd.
A tak som tam ostala nechcená. Ako dobre, aspoň nemusím nikoho klamať v spoločnosti hviezdnej roty. :-D