Novinárčina prináša (okrem všeličoho iného) jeden zaujímavý benefit. Možnosť dostať sa k mimoriadnym ľuďom, ktorých by sme inak nemohli len tak obťažovať. Alebo určite nie v takom množstve ako s menom média za chrbtom. Ako novinár týchto ľudí môžete aktívne vyhľadávať, votrieť sa im do firmy či bytu, klásť im otázky a pritom predstierať, že to robíte iba preto, že to zaujíma niekoho iného.
Do novín píšem od roku 1975, takže mám pomaličky štatút seniora, čo prináša ďalšiu výhodu. Seniori tradične patria do rôznych komisií, výborov a porôt. Pozrite sa na takého Lasicu, ten sa už prepracoval aj k misskám. Ja ešte tak ďaleko nie som, ale som na dobrej ceste. Pár rokov dozadu som sa pretlačil do poroty súťaže Podnikateľ roka (dnes ma už v názve aj meno firmy Ernst & Young, ktorá ju organizuje po celom svete). A keďže princípom súťaže je, že porotu postupne vytvoria víťazi jednotlivých ročníkov, každý rok sa trasiem, aby ten moment ešte nenastal, pretože čítanie príbehov ľudí, ktorí na Slovensku vybudovali a stále budujú najúspešnejšie firmy, mám ohromne rád. Pripadá to zvyčajne na čas okolo Vianoc, čo ma prvý rok vystrašilo, ale dnes mi to vôbec nevadí. Naozaj sa na to teším.
Na jar k nám do vydavateľstva prišli dve „eženy“ – Gabriela Revická a Monika Jakubeczová. Vymysleli projekt, ktorým sa rozhodli podporiť podnikanie žien, čo už samo osebe je skvelý počin. Už z čítania príbehov v Podnikateľovi roka viem, že ženy podnikajú úplne inak ako chlapi. No G. Revická a M. Jakubeczová sa navyše zameriavajú najmä na ženy, ktoré chcú podnikať z domu, spravidla popri starostlivosti o rodinu, napríklad počas materskej „dovolenky“. Vlastne im len otvárajú oči, čo všetko sa dá zorganizovať cez internet. Robia pre ne všelijaké inšpiračné stretnutia a potom už ďalej komunikujú cez web. Na spolupráci sme sa vôbec nepotrebovali dohovárať, boli sme dohovorení už vo chvíli, keď prišli.
Jedenásteho novembra nám na tomto priestore do blogu s názvom eženy.sk naliali 34 profilov žien, ktoré sa prihlásili do súťaže Ežena roka 2011. Súčasťou profilov boli aj linky na hlasovanie.
Keď som tie príbehy (aj ako člen poroty tejto súťaže) začal čítať, uvedomil som si, aké veľká škoda je nechať ich zapadnúť v hĺbke takéhoto masového blogu. Požiadal som nášho admina, aby až do 12.12., keď zverejníme výsledky súťaže, na hlavnú stránku znova vytiahol po tri denne, a tak ich sprístupnil väčšiemu počtu čitateľov.
Pred čosi vyše rokom som tu písal o misii tejto vtedy novej rubriky. Rok, ktorý medzitým uplynul, vo mne ešte prehĺbil presvedčenie, že múdri ľudia sa musia postarať sami o seba. A za celý rok som sa nestretol s lepším príkladom, ako to možno urobiť. Eženy netúžia po rýchlom zbohatnutí, hľadajú prácu, ktorú by robili s láskou, viaceré sa vzdali výborných flekov, aby mohli nájsť hodnotné naplnenie života.
Svet sa zmieta v kŕčoch, politici budú asi poslední, ktorí pochopia prečo. Verme, že sú to pôrodné bolesti niečoho oveľa lepšieho, ako bol život, ktorý sme žili. Z viacerých príbehov “ežien” mám pocit, že ich ženský šiesty zmysel im už našepkal, aký to môže byť svet.
Vlastne som vám len chcel povedať, že tých 34 príbehov podľa mňa stojí za prečítanie.
