Článok pokračuje pod video reklamou
Tak vážení, dnešným dňom sa končí jedna éra v mojom živote. Éra pomerne pohodlného prežívania, často aj hľadania výhovoriek, prečo to a to nemôžem urobiť, dosiahnuť. Je naozaj zvláštne, koľko rôznych sofistikovaných výhovoriek si človek (vrátane mňa) dokáže niekedy vymyslieť, namiesto toho, aby našiel aspoň jedno tvorivé riešenie problému.
Rozhodol som sa, že idem do toho a zvládnem to čo najlepšie. Na vlastnej koži si v praxi vyskúšam to, o čom som sa vlastne v teoretickej rovine začal dozvedať už takmer pred dvoma desaťročiami. Vtedy sa mi dostala do rúk prvá motivačná kniha od Napoleona Hilla, ktorej slovenský preklad znie Mysli a zbohatni.
Nehovorím, že som počas tohto obdobia so sebou nič neurobil, ale nikdy som sa do toho nevložil naozaj naplno, len tak akosi na pol plynu... Chýbala mi najmä disciplína a vytrvalosť, ale často aj pevnejšia vôľa a viera v to, že môžem dosiahnuť, čo som si predsavzal. A hoci viem, že je to všetko iba na mne, vnútorne som sa až pričasto vyhováral na vonkajšie okolnosti. Teraz si to idem vyžrať aj chlpami, ako sa hovorí.
Určite poznáte ten vnútorný pocit, keď vo vás veci dozrejú a vy viete, že už to máte urobiť. Že vás to posunie ďalej, tam, kam chcete. Nech už ide o čokoľvek. Tento pocit som mal po júnovom seminári amerického motivátora a inak veľmi sympatického chlapíka Jacka Canfielda. Veci sa mi v hlave i v mojej psychickej schránke poskladali ako veľké puzzle a bolo mi z toho veľmi príjemne. Proste, akoby som konečne našiel kompas, ktorý ma s doterajšími skúsenosťami dovedie k mojim túžbam.
Nedalo mi to a hodinu po skončení seminára som zašiel ešte do kníhkupectva Panta Rhei, kde mal Jack autogramiádu. Po vystátí pomerne dlhého radu (ešteže som sa predbehol) som si kúpil jeho Pravidlá úspechu a nechal si ich podpísať. Bohužiaľ, pri mojej naozaj pasívnej kuchynskej angličtine som sa mu neodvážil prihovoriť, čo ma aj celkom mrzelo (to už naznačujem jeden z cieľov, na ktorom chcem intenzívne zapracovať, ale o tom niekedy v najbližších dňoch).
Plný očakávaní som si doma otvoril knihu. Hneď v úvode som sa dočítal o stávke J. Canfielda s jednou americkou novinárkou, v ktorej išlo o tisíc dolárov. Garantoval jej, že ak bude systematicky dodržiavať všeobecné zásady úspechu, za dva roky sa jej zdvojnásobí príjem, ale zároveň o rovnaký násobok aj voľný čas. Mimochodom, novinárke sa to podarilo za deväť mesiacov (a nešlo o zdarné dovŕšenie tehotenstva :-) ). Okrem týchto dvoch lákavých bonusov ponúkal Jack na bratislavskom seminári aj ďalšie dva benefity: väčšiu zábavu a životnú harmóniu, ako aj väčšie duševné uspokojenie a duchovné naplnenie.
Odpadnem, to je presne to, čo hľadám. Keďže som ale zrodený v najmateriálnejšom znamení Býka, najskôr mi ako červené súkno zasvietila pred očami rastúca masa „mojich nových eurobankoviek“. Keď moja eufória z nastávajúceho finančného blahobytu upadla, usúdil som, že ani ostatné tri benefity veru nie sú na zahodenie. A tak som sa teda rozhodol: Aj ja uzatváram (hoci iba na diaľku) rovnakú stávku s Jackom Canfieldom a púšťam sa po neprebádanej ceste poznania. Nové poznanie, najmä na vlastnej koži, to je azda to, čo ma v živote najviac fascinuje.
P.S. Keď som viacerých svojich kolegov-novinárov informoval o svojom zámere zarábať do dvoch rokov dvojnásobne viac a mať dvojnásobok voľného času, spontánne na to reagovali, že asi budem musieť zmeniť prácu. (Mimochodom, zmenila ju aj spomínaná americká novinárka). Pevne verím, že to nebudem potrebovať urobiť. :-)
