Hlavou múr neprerazíš, hovorí jedno známe príslovie. A ja som si myslel, že prerazím. Našťastie zhruba po mesiaci tréningu v rámci môjho osobného (samo)rozvoja som sa zbadal. Zistil som totiž, že pri napĺňaní mojich cieľov som sa dosiaľ zameral skôr na techniky, ktoré sa v personálnom manažmente nazývajú hard skills, teda získavanie odborných vedomostí a zručností. A navyše som sa niektoré kroky snažil presadiť „hard“ spôsobom, pod čím mám na mysli najmä využívanie vôľových vlastností. Spôsobila to predovšetkým moja maximálna koncentrácia na Top 7 cieľov, ktoré som si stanovil. To tá moja býčia povaha – keď sa do niečoho pustím a mám motiváciu (nielen finančnú, ale aj tá je strašne lákavá :-) ), tak za tým idem naplno. A často sa nepozerám ani naľavo, ani napravo. Ale moji blízki i ľudia z môjho okolia sa pozerali... A dali mi to niekedy dosť vyžrať (a vtedy som sa cítil skôr ako vôl). Za tú stopku, čo mi dali, im ale patrí moja úprimná vďaka.
V tejto súvislosti mi napadla jedna myšlienka, pod ktorú sa podpísal český bádateľ František Bardon. Podľa jeho slov, ak sa už človek dal na cestu poznania, je potrebné, aby pravidelne cvičil (nemyslel tým len výcvik fyzického tela). „K svojim blížnym sa však vždy chovajte láskavo, prívetivo a zhovievavo, ale voči sebe buďte neúprosný a prísny,“ dodáva. A klinec dostal ranu po hlavičke. Bod B by som si mohol odfajknúť, ale A sa mi niekde stráca. Do frasa, čo s tým? Chce to viac používať aj soft skills, teda takzvané mäkké zručnosti, kam patrí aj medziľudská komunikácia a načúvanie druhým, ktorí majú tiež vlastné potreby, pocity a názory.
Na manažéroch úspechu ma vždy fascinovalo, že odporúčali aj rôzne „softovejšie“ techniky. Zaujímajú ma najmä tie, ktoré využívajú silu myšlienky a podvedomia. Jack Canfield v knihe Kľúč k životu ozrejmuje, že ľudské myšlienky sú merateľné jednotky energie, biochemické elektrické impulzy. Predstavujú vlny energie, ktoré sa šíria v čase a priestore. Každá myšlienka vyvoláva v ľudskom tele fyziologické zmeny, čo napokon potvrdzuje aj výrok Alberta Einsteina: „Priznávam, že myšlienky ovplyvňujú telo“. „Ste výsledkom všetkých svojich doterajších myšlienok, pocitov a činov,“ dopĺňa J. Canfield.
Väčšina ľudí má dostatočne pod kontrolou svoje vedomie, tú časť mysli, ktorou logicky myslíme a tvoríme. Teda, pokiaľ sme to práve príliš neprepískli napríklad s alkoholom, keď začína neriadene vyčíňať náš podvedomý pokušiteľ. :-) Ale ako dodáva Jack, je dôležité vedome si kontrolovať aj podvedomie – neuvedomované myslenie. V rámci ľudskej mysle tvorí totiž vedomie iba povestnú špičku ľadovca, zhruba jednu šestinu. A ten obrovský kus pod vodou, ktorý nie je vidieť, je náš podvedomý čertík. Je ale veľmi dôležitý, lebo do seba okrem iného ukladá všetky naše zážitky a skúsenosti z minulosti, monitoruje ľudské funkcie. Často si v ňom zálohujeme aj programy iných ľudí – našich rodičov, dominantných jedincov z nášho okolia či dokonca idolov z televíznych obrazoviek! A potom sa divíme, že „žijeme ich život“ namiesto svojho. Podvedomie je však oveľa účinnejšie ako vedomie. Ale pozor, potrebuje „veliteľa“, lebo doslova reaguje na „príkazy“, najlepšie vo forme tvorivých myšlienok.
A teraz to, čo ma zaujalo najviac. Milujem totiž skratky (pokiaľ nevedú priamo stredom trávnika :-) ). J. Canfield uvádza, že podvedomie nás povedie, kam chceme ísť a pomôže nám dosiahnuť naše životné ciele oveľa rýchlejšie a ľahšie, ako by to dokázalo urobiť vedomé myslenie. Najmä ak využijeme jeho obrovskú rýchlosť, silu a bystrosť.
Ako však možno využiť silu podvedomia vo svoj prospech? Dať mu ten správny, najlepšie špičkový program. Ľudské telo a myseľ si môžeme predstaviť ako „železo“ počítača, teda hardvér. Ale ten nebude fungovať bez správneho softvéru – bez tvorivých myšlienok vo forme „príkazov“ našej podvedomej mysli. Nepotrebujeme si ani zaplatiť programátora, máme to zadarmo, stojí to len trochu vlastného úsilia. A ponúka sa tu aj široká paleta updatov.
Ale akú pohonnú látku má náš vnútorný pokušiteľ rád? Jack uvádza viacero druhov palív, ale za najúčinnejšie považuje afirmácie a vizualizáciu. Po mesiaci „hard“ práce na svojich cieľoch začínam teda so softvérom pre svoje podvedomie vo forme afirmácií. Preložené do ľudskej vravy, ide o kladné (tvorivé) tvrdenia – vyhlásenia, ktoré popisujú stav, keď sme už dosiahli svoj vytýčený cieľ. Na úvod však štartujem s takzvanou všeobecnou afirmáciou. Ide o vyhlásenie, ktoré potvrdzuje náš pozitívny postoj k sebe samému a svojmu životu. Sprvoti sa zameriam na svoje dlhodobé priority – primerané zdravie, dostatočnú vitalitu, radosť zo života a hojnosť všetkého, čo potrebujem. Konkrétne môže znieť trebárs takto: „Ja v úprimnosti svojich myšlienok som nositeľom zdravia, vitality, radosti a hojnosti“.
A týmto tvrdením budem najmä ráno po prebudení a večer pred zaspaním kŕmiť zhruba mesiac svoje podvedomie. Tieto časové úseky nie sú vybrané náhodne, lebo vedomá myseľ pri spánku „vypína“ a nastupuje vláda podvedomia, ktorá sa končí ráno prebúdzaním. Niektorí autori dokonca jeden deň prirovnávajú k akémusi (mikro)životu človeka, keď sa ráno ľudské vedomie „rodí“ a večer akoby „zomieralo“. Aj preto je každý deň príležitosťou začať s niečím novým. :-)
P.S.: O tom, ako si čo najúčinnejšie zostaviť afirmácie, napíšem v niektorom z nasledujúcich blogov. Aj tak už príliš teoretizujem (za čo sa ospravedlňujem), ale považoval som za užitočné niektoré veci objasniť.
