Neviem prečo sa tento štát správa k nám fajčiarom tak macošsky. Nikdy som to nechápal. Veď vyznávači nikotínu platia nemalé prostriedky do štátnej kasy v rámci spotrebných daní, daní z príjmu i DPH. Zaslúžili by sme si teda nejaké benefity navyše, aspoň nadštandardnú lekársku starostlivosť. :-) Ale je to stále len o zvyšovaní cien tabakových výrobkov prostredníctvom rôznych legislatívnych opatrení a poslanci ani nemrknú brvou. To napríklad za vyznávačov alkoholu bojujú oveľa srdnatejšie, dokázali to napokon pri schvaľovaní rozpočtu na tento rok. A pritom alkohol je spoločensky oveľa škodlivejšia a nebezpečnejšia droga ako nikotín. Korektný fajčiar škodí akurát sám sebe. Nemyslím teraz na tých nespratníkov, ktorí dokážu fajčiť aj v miestnosti, kde si to ostatní neprajú. To mi je proti srsti. Za zmienku stojí aj fakt, že ministerstvo zdravotníctva nás neustále bombarduje protifajčiarskymi kampaňami, ale rezort financií ráta každoročne so zvýšenými príjmami z predaja cigariet do štátnej kasy. Už dosť. Takéto pokrytectvo už nechcem podporovať. :-)
Rozhodol, že sa od 2. januára (teda od dnes) začnem zbavovať tohto zlozvyku. Naplno. A zatiaľ bez rôznych žuvačkových či náplasťových pomôcok. To by som len svoje peniaze presunul do rúk farmaceutických koncernov. Pritvrdzujem svoje podmienky v mojej stávke s Jackom Canfieldom. Napokon, viem, čo ma čaká, dvakrát som odvykanie absolvoval (a uvedomujem si, že „absťáky“ bývajú tvrdé). Raz sa mi dokonca podarilo nefajčiť päť a štvrť roka... a vôbec mi už cigareta nechýbala. Potom prišla jedna rozšafná jozefská meninová oslava a o týždeň som bol v tom kolotoči opäť. Som nikotínový závislák, viem o tom. V podstate závidím ľuďom, ktorí si raz začas na nejakom posední z pasie zapália cigarku a následne takýto pôžitok nepotrebujú na dlhé dni (možno sa mi raz k tomu podarí dopracovať). Ja si takto (ne)tykám s alkoholom, príležitostne si síce vypijem, ale potom ho vôbec nemusím. A doma prakticky žiaden nemám, bez väčšej partie by mi naozaj nechutilo piť.
V tejto súvislosti som si položil aj jednu zásadnú otázku. Môže byť jedna „malá“ cigareta silnejšia ako jeden „veľký“ človek? :-) No, môže, ale nechcem, aby to tak v mojom prípade bolo. Závislosti totiž považujem za jednu z našich najväčších bŕzd na ceste sebarozvoja. A je jedno, či ide o závislosti na tabaku, alkohole, iných tvrdších drogách, čokoláde, jedle, alebo (čo mnohí ľudia za závislosť ani nepovažujú) na práci, vzťahoch či trebárs nejakej forme fyzického cvičenia alebo duchovného rozvoja. Princíp je stále ten istý. Človek by sa podľa mňa mal rozvíjať rovnomerne na všetkých úrovniach – fyzickej, psychickej, mentálnej i duchovnej. Len vtedy smeruje k celistvosti.
Uvedomujem si, že na to, aby som prestal fajčiť, mi nestačí iba vôľa. Je síce nesmierne dôležitá, ale potrebujem z toho mať aj nejaký praktický úžitok. Chce to kalkulačku. Koľko ušetrím? O koľko sa zvýši môj životný komfort? Aby som si trochu zaslepil oči, vzal som priemernú spotrebu jednej „ťavej“ škatuľky denne, veď donedávna to bol môj (pod)priemer. Koľko je to ročne? 365 dní x 2,90 eura je 1058,50 eura, čo je takmer 32-tisíc korún. Slušné, nie? A ešte jeden údaj, tento raz úspora času. Ten už rátam z mojej spotreby dvanásť cigariet za posledné dva mesiace. 12 cigariet x 5 minút denne je 60 minút. Denne budem mať teda k dobru jednu celú hodinu na venovanie sa iným a verím že užitočnejším veciam. Ročne takto získam celých pätnásť dní.
Ale ja z tejto dobrovoľnej abstinencie potrebujem mať aj radosť. Čo mi to dá? Benefitom môže byť to, že dožičím svojim pľúcam čistejší vzduch ako dosiaľ. Určite tým prospejem svojmu zdraviu a životnej vitalite. Pamätám si, že keď som nefajčil, oveľa ľahšie a radostnejšie sa mi ráno vstávalo. A nedusil ma príšerný kašeľ. Nazdávam sa, že mi to pomôže aj pri mojich bežeckých výkonoch či pri mojom pravidelnom zdolávaní schodov. Veď sám dnes po niektoré dni cítim, že nohy by išli, ale dych nepostačuje. A nebude mi po cigaretových výparoch smrdieť oblečenie, byt či auto. A keďže som milovníkom analógií, nedávno som kdesi čítal, že fajčiar má spoza cigaretového dymu skreslenejší pohľad na svet okolo seba ako nefajčiar. Môžem teda získať reálnejší pohľad na veci.
Na druhej strane sa obávam, že mi zo života zmizne jedna „pomerne veľká radosť“ z vychutnávania si dúškov cigarety, nepríjemných „absťákových“ stavov v prvých týždňoch, dočasnej straty koncentrácie a neviem, čo si v spoločnosti počnem s rukami. Tých výhod je však rozhodne viac. Chcem, aby sa zo mňa stal abstinujúci fajčiar a zabojujem za to.
Je noc z 1. na 2. januára a práve som dofajčil svoju (aspoň dúfam) poslednú cigaretu. Končím a začínam novú etapu. Američania by povedali, „tak mi pán boh pomáhaj“, ale ja skôr hovorím, „pomôž si človeče, aj pán boh ti pomôže“. Bude to pre mňa veľmi ťažké a otvorene sa priznám, že svojim víťazstvom nad „démonom nikotínu“ nie som si dnes ešte úplne istý. V tejto chvíli sa utešujem aj tým, že bolo by fajn, keby to malo byť len na niekoľko týždňov či mesiacov... ešte potrebujem nejakú barličku. Ale za pokus to stojí. Tak mi v tom držte palce. A vy, ktorí som mnou dochádzate každodenne do styku, buďte na mňa, prosím, pri mojich abstinenčných krízach zhovievaví. :-)
P.S.: Všetkým čitateľom a priateľom Profitu chcem zaželať úspešný vstup do nového roku 2011.
