Článok pokračuje pod video reklamou
Na vystúpenie Briana Tracyho som sa tešil už vlani v novembri (keď pre chorobu neprišiel), najmä po tom, čo som si prečítal jeho životopisné údaje. Nie je to žiaden teoretik ako viacerí motivátori či koučovia. Prešiel si robotníckymi povolaniami, podomovým predajom, popri práci si urobil vysokú školu, získal aj titul MBA. Dnes tento otec štyroch detí podniká, prednáša, učí líderstvu. A, čo ma možno najviac zaujalo, nepoložila ho ani taká ťažká choroba, ako je rakovina. Rád sa učím od praktikov.
Musím povedať, že ma Brian začiatkom marca v Bratislave vôbec nesklamal. Naopak, bez toho, že by som mu chcel pridávať, bol skvelý. Až na ten americký úvod v štýle školenia predajcov firmy Amway. Kedy si to tí Američania konečne uvedomia, že reči typu, aký je každý účastník prednášky skvelý a aký má náskok pred tými, čo si za to nezaplatili, na Stredoeurópanov platia iba málo? To nemá byť ako výčitka, ale asi im to nemá kto povedať.
Nedá mi však, aby som sa s vami nepodelil o zopár myšlienok B. Tracyho, ktoré ma nakopli do ďalšej aktivity v stávke s Jackom Canfieldom. V niektorých jeho odpovediach som sa priam našiel. Ďalšie ma dosť prekvapili. Brian je výrazný zástanca Paretovho pravidla (známeho tiež ako pravidlo 80:20). Vo firemnej psychológii sa interpretuje napríklad tak, že zhruba 20 percent špičkových ľudí vo firme (jedna pätina) vytvára 80 percent jej výkonov, za čo si zaslúžia poberať 80 percent vyplatených mzdových prostriedkov. Často to tak aj býva.
Brian si položil otázku, prečo sa ľudia na trhu práce takto diferencujú, keď na začiatku stoja približne na jednej štartovacej čiare. Čím sa líšia firemní lídri od štyroch pätín šedého priemeru? Jeho odpoveď znie, že tá pätina sa neustále učí nové veci, zatiaľ čo ostatní sa ďalej nevzdelávajú. Ani to by však nestačilo. Keby bolo zarábanie o vedomostiach, najlepšie príjmy by mali, obrazne povedané, „knihovníci“. :-) Ale tak to nie je. Tie nové vedomosti je totiž potrebné pretavovať do skúseností a zručností, inak sú nanič. „Je to o tréningu, rovnako ako v športe. Ak sa rozhodneme, že sa už nemusíme každodenne učiť a prakticky trénovať, konkurencia nás predbehne,“ vraví Brian. Najväčším problémom podľa neho je, že 80 percent ľudí stále len rozpráva, že niečo urobí a zvyšných 20 percent koná (a často ani nerozpráva).
Mnoho ľudí má dnes veľmi dobré a tvorivé myšlienky, ale nevedia ich uviesť do praxe. Brian na to pragmaticky odpovedá, že väčšina nových myšlienok nefunguje. „Najmä na začiatku treba veľa skúšať, opakovať. Priemerní ľudia vyskúšajú novú myšlienku v praxi maximálne raz. Ak vôbec. Ale tí, čo sú na špici, to skúšajú dovtedy, až kým to neovládajú, až pokým nedosiahnu výsledok. Dôležité je vytvoriť si návyk. Ak aj viackrát zlyháme, budeme sa učiť stále rýchlejšie,“ domnieva sa B. Tracy.
Azda najviac ma zaujala Brianova myšlienka, že líderstvo je akcia (konanie), a nie pozícia. Je to podľa neho znovu o tom, že 80 percent ľudí ostáva poväčšine života v pasivite a tá zvyšná pätina (lídrov) je proaktívna. „Čím budeme akčnejší, tým budeme úspešnejší.“ Zaujímavá je aj myšlienka, že špičkoví ľudia majú viac slabých ako silných stránok. Avšak svoje silné stránky poznajú (zväčša jednu až tri), koncentrujú sa na ne a vedia ich prakticky využiť vo svoj prospech.
Na záver ešte jedna veta, ktorú som si nedávno zapísal z jedného filmu: „Radšej ľutujem veci, ktoré som urobil, ako tie, ktoré som sa bál urobiť.“ A Brian bol v Bratislave skutočne dostatočne akčný.
