Článok pokračuje pod video reklamou
„Prečo sa ty stále správaš ako hovädo? Bojíš sa, že by si ťa ľudia mohli obľúbiť?“ započul som nedávno v jednom filme a prišlo mi to celkom trefné. Každý sa nejako prejavujeme vo vzťahu k druhým ľuďom a podľa toho nás aj vnímajú. Často je to však úplne inak, ako si predstavujeme. Skúste sa na to spýtať, povedzme, len svojich blízkych. Možno budete veľmi prekvapení. Nebojte sa, aj ja často bývam. Najmä po občasnom hodnotení mojich kolegýň, ktoré sa občas držia hesla, čo na srdci, to na jazyku... :-) Ale vážim si ľudí, ktorí sú voči mne úprimní. Ono to síce chvíľku bolí, ale aspoň je človek v obraze a môže na sebe popracovať. Prílišná ohľaduplnosť spôsobuje skôr stagnáciu. Neviem, prečo to tak je, ale človek má o sebe buď oveľa lepšiu, alebo, naopak, oveľa horšiu mienku, ako ho vnímajú druhí. Zlatá stredná cesta tu akosi chýba.
Nazdávam sa, že sebapoznávaním a následnou prácou na sebe, môžeme vo vzťahoch s okolím veľa zmeniť. Nuž a čo máme na sebe spoznávať, aby sme mohli zlepšiť svoje vzťahy (aj k sebe samému)? Myslím si, že sú to najmä naše vlastnosti a talenty, ktoré sme dostali ako dar do vienka. A mali by sme ich počas života čo najlepšie „pestovať a zužitkovať“. Veď každý človek je niečím jedinečný, každý má nejaký výnimočný talent, ktorý potrebuje v sebe najprv objaviť a potom prejaviť. Zaujímavo sa o tom na svojej nedávnej prednáške v Bratislave vyjadril americký kouč Brian Tracy. Podľa jeho slov úspešní ľudia majú oveľa viac slabých stránok (talentov), ako tých silných. Ale sú schopní plne sa skoncentrovať práve na jednu až tri svoje silné stránky a prakticky ich využiť.
V poslednom období som sa z hľadiska vlastného sebarozvoja snažil identifikovať tie svoje slabé stránky (vlastnosti), ktoré momentálne prejavujem v nežiaducej miere a neustále ich dokola opakujem. Doslova sa za nimi vrtím, ako keď si pes naháňa svoj chvost. Priznám sa, že ich vnímam ako brzdu a potrebujem s nimi niečo robiť. Teda, v prvom rade ich prijať, veď sú tiež moje. Ale následne skúsiť viac využiť aj protichodnú vlastnosť. Tam, kde je plus, je vždy zároveň aj mínus.
Na margo ľudských vlastností však chcem podotknúť, že súhlasím s myšlienkou, ktorú pred časom pre Profit vyslovila co-active koučka Dagmar Keryová. Podľa jej vyjadrenia „si v živote zamykáme mnohé vlastnosti, lebo si myslíme, že sú negatívne alebo priveľmi pozitívne. Ale žiadna vlastnosť nie je negatívna či pozitívna. Ak je niekto drzý, môže to byť problém v istej situácii. Ak si však vie drzo stáť za svojím, zvyšuje si šancu na úspech a presadenie sa. Vtedy je to vlastnosť žiadaná.“
Priznám sa, dosť som sa zamýšľal nad tým, či vám prezradím, ktoré nekonštruktívne (nezrelé) vlastnosti som identifikoval vo svojom momentálnom správaní, lebo je to už dosť intímna záležitosť. Ale rozhodol som sa, že aspoň čiastočne pustím perie a „skočím z hrušky dole“. Tých vlastností je šesť a ja vám dnes poviem tretinu z nich.
V ostatnom období mi dosť vyskakovala najmä sebaľútosť, že som si toho zobral na plecia príliš veľa a nemám čas na niektoré „radovánky“ života, ktoré som si predtým (často aj plným priehrštím) doprial. Niekedy mi už život začal pripadať od rána do večera ako jedna veľká povinnosť. Navyše som sa ľutoval aj pre príliš časté zdravotné problémy, na ktoré som, naozaj, nebol zvyknutý. Odkedy som si ale tento vzorec správania uvedomil a začal pracovať na zvýšení vlastného sebavedomia a radosti zo života, môžem povedať, že sa mi značne polepšilo. Potreboval som si pripomenúť aj to, že som svoju stávku s Jackom Canfieldom uzatváral rád a dobrovoľne, a teda aj všetky veci robím z vlastného rozhodnutia, nie z prinútenia.
Sebaľútosť sa ale často striedala s ďalšou vlastnosťou – hnevom. Zlostil som sa najmä sám na seba za svoje „nesprávne rozhodnutia“ v minulosti, ale aj na ľudí, ktorí do týchto scenárov zapadajú. Hoci som dobre poznal poučku, že „nikdy nebuďte nespokojní s tým, čo už nedokážete zmeniť“. A ako hovorí Brian Tracy „nikdy nedovoľte, aby ste sa hnevali na niečo, čo sa už stalo“. Tak som potreboval určitý čas na to, aby som so si z týchto situácií zobral poučenie (niekedy azda odpustil sebe aj druhým) a išiel ďalej. Verte mi, že mi to prinieslo oveľa väčší pokoj v duši. Ale asi som si tým potreboval prejsť.
Inak, osobne prácu na vlastnostiach prirovnávam neustálemu obrusovaniu plôšok diamantu k čo najväčšej dokonalosti. Z hľadiska ľudského života by sa skôr patrilo povedať – k čo najväčšej celistvosti.
