V ostatných dňoch ma zaujala správa, že Slováci majú na pultoch svojich obchodov len polovicu potravín z domácej produkcie, zvyšok tvoria dovozové výrobky. Možno by to pri súčasných globalizačných tendenciách nebolo až také zvláštne, keby sme takýto výsledok nedosiahli jediní spomedzi krajín V4. Veď napríklad Poliaci dodávajú do svojich predajní vyše 85 percent domácej potravinárskej produkcie, Maďari a Česi viac ako sedemdesiat percent. A pritom v rámci niekdajšieho Československa sme boli práve my tou poľnohospodárskejšou časťou štátu so slušne fungujúcimi družstvami.
Nuž čo, asi nie sme dostatoční lokálpatrioti a príslovie bližšia košeľa ako kabát nám nič nehovorí. Rakúšania a Nemci by si to za klobúk nedali, tí nákupmi poctivo podporujú produkciu svojich roľníkov. Slováci zrejme ani nepočúvajú odporúčania čoraz väčšieho počtu dietológov, že pre ľudský organizmus sú najzdravšie potraviny, pochádzajúce z regiónu, v ktorom žije. Veď inak by sme asi nemali tráviace problémy pri návšteve niektorých exotických krajín.
Najviac ma však znepokojuje to, aký máme postoj k práci poľnohospodárov (navyše slabo ohodnotenej), ktorú považuje mnoho ľudí za málo sofistikovanú a doslova primitívnu. Najmä mladí ľudia akoby mali doslova odpor k takejto forme fyzickej práce (a pritom sa mnohí z nich neskutočne radi dobre najedia :-) ). Prečo však potom na druhej strane viacero manažérskych škôl i motivačných autorov zdôrazňuje takzvaný zdravý sedliacky rozum, ktorý vzišiel práve z tohto „primitívneho“ prostredia. Takže, ako to je?
Ako som už písal v jednom z predchádzajúcich článkov, ak chcel kedysi sedliak (dnes sa nazýva skôr roľník či farmár) prosperovať, potreboval poznať kolobeh prírody a jej zákonitosti. A neučil sa to zväčša v škole, ale priamo v praxi – na poli či v maštali. Ak chcel byť úspešný, potreboval žiť v súlade s prírodou a jej rytmami. Koľko ľudí sa o to dnes v rámci zdravého životného štýlu snaží?
O svoju „úrodu“ však musel často bojovať v pote tvrdej driny (o čo sa v súčasnosti nesnaží takmer nik :-) ), pravda ak nebol bohatý a nemal dostatok paholkov. Mimochodom, tvrdú a disciplinovanú prácu na pôde dnes niektorí psychológovia odporúčajú na liečbu ľudí so syndrómom bielych golierov burn out, ale aj ľudí s rôznymi závislosťami. Práca na pôde vraj očisťuje ľudskú psychiku. Podčiarknuté a zhrnuté, sedliak žil na čerstvom vzduchu v súlade s rytmami prírody, čo posilňovalo jeho psychickú stránku, tvrdá drina mu zoceľovala jeho fyzickú schránku a kostol jeho duchovný rozmer. Môžete namietať, že tieto pozitívne prvky mohol výrazne potlačiť vtedy, ak to po nedeľňajšom kostole (a často aj cez týždeň), preháňal v miestnej krčme. V tomto vám dávam za pravdu. :-)
Mimochodom, skúste sa niekedy na chvíľu zamyslieť, čo je pre život dôležitejšie a bez čoho sa človek naozaj nezaobíde. Sú to produkty sofistikovanej výroby ako sú mobilné telefóny, počítače, automobily či nanotechnológie, alebo je to čistý vzduch, pitná voda, zdravé potraviny či priateľské medziľudské vzťahy? Nepovažujeme dnes náhodou niektoré skutočné hodnoty za samozrejmosť? Ale ono to tak nemusí byť vždy. Mojím cieľom rozhodne nie je strašiť, ale niektoré štúdie serióznych inštitúcií varujú pri súčasnom vývoji pred možným nedostatkom potravín už o niekoľko desiatok rokov. A to nielen v krajinách rozvojového sveta.
