Vopred upozorňujem, že tento blog nie je určený pre ťažkých racionalistov, ktorí na všetko potrebujú vedecký dôkaz, aj keď...
V poslednom období akosi zisťujem, že mnoho (najmä) mladých ľudí, hoci navonok pôsobia veľmi cool a sebaisto, má problém rozhodovať sa. Donekonečna by len všetko analyzovali, ale, ako hovoria bratia Česi, „skutek utek“. K činu neprichádza. A je aj veľa takých borcov, ktorí sú napríklad suverénni podnikatelia či manažéri, ale doma pôsobia v rozhodovacom procese ako malé deti. I naopak. No, nebudem sa hrať na „veľkého“, tie časy si pamätám aj zo svojho života. Ale ako hovoria bardi motivačného manažmentu, vždy je lepšie urobiť nejaké rozhodnutie a stáť si za ním (až pokiaľ nezistíte, že bolo úplne blbé... :-) , vtedy sa ho nebojte zmeniť), než stále len váhať a premrhať všetky príležitosti.
Nedávno som sa zamýšľal nad tým, či existuje nejaký rozhodovací manuál (vzorec) a začal som sa po ňom rozhliadať. Keďže som však žiaden nenašiel, moja vrodená lenivosť musela ustúpiť do úzadia. Dosť ma inšpiroval legendárny český film Cisárov pekár, pekárov cisár, ktorý som si nedávno opäť pozrel. A priznám sa, boli to najmä alchymisti a astrológovia z dvora cisára Rudolfa II. (väčšinou išlo o skutočné historické postavy), ktorí vyrábali rôzne „lektvary“ a v tomto filme najmä elixír mladosti pre samotného panovníka (stvárnil ho Jan Werich).
Na kameň mudrcov, ani elixír mladosti si naozaj netrúfam, ale skúsim vám predhodiť aspoň „lektvar“ rozhodovania. Mimochodom, slovo „lektvar“ v našej ľúbozvučnej slovenčine vôbec neexistuje a prekladá sa ako: odvar, liek so sirupom či medom, mastičky, bylinky, zelinky. Trochu som sa teda zamyslel a ako výsledok predkladám všeobecný rozhodovací manuál. Všeobecný preto, že je úplne jedno, či ide o rozhodovanie, ktoré súvisí s pracovnými otázkami, vzťahmi či rôznymi situáciami. Dá sa použiť vždy, malo by však ísť o dôležité rozhodnutia. Prosím, nepoužívať ho, ak ide niekomu o život, alebo o zdravie, vtedy je lepšie konať ihneď! :-) Je ale leto, tak to všetko berte trochu s nadhľadom, hoci...
Pracovný postup:
1. Pripravíme si všetky potrebné ingrediencie, v tomto prípade vstupné dáta. To sa v ľudskej reči nazýva zberom informácií.
2. Následne tieto dáta roztriedime do jednotlivých skupín.
a. ingrediencie týkajúce sa fyzického bytia: hmotné statky, peniaze, práca, fyzický pohyb, fyzické zdravie, sex...
b. ingrediencie týkajúce sa duševného (psychického) bytia: pocitovo-emocionálne faktory a všetky ľudské vlastnosti...
c. ingrediencie týkajúce sa mentálneho bytia: logické a kreatívne myslenie (máme totiž ľavú a pravú hemisféru), inteligenčné faktory...
To všetko však potrebujeme pripraviť vo vhodných pomeroch. Pretože by sme sa mali v živote sústrediť na rovnovážny stav, navrhujú sa rovnaké, v tomto prípade tretinové pomery. Alebo aspoň približne rovnaké. Ľudia totiž podľa svojho naturelu radi uprednostňujú jednu či dve z týchto ingrediencií. Tak napríklad burzoví špekulanti najprv mentálnu rovinu a pokiaľ im ide aj o to, aby zarobili, tak aj hmotné statky.
3. Pre ľudí, ktorých zaujíma aj iný rozmer tohto sveta, sa odporúča namiešať do „lektvaru“ rozhodovania aj ďalšiu
d. ingredienciu, týkajúcu sa duchovného sveta: svet etiky, morálky, svedomia, náboženstva či spirituality...
V tomto prípade by mohli byť tie pomery (aspoň približne) štvrtinové.
4. Potom všetky ingrediencie vo vhodne zvolených pomeroch vložíme do mixéra a poriadne premiešame. Aby bola dokonaná rovnováha pôsobenia živlov, necháme túto zmes rozhodovania ešte na ohni prejsť varom. (Len na vysvetlenie živel zeme, vody a vzduchu sú už v tom mixéri zastúpené dostatočne, oheň iba čiastočne. To len aby bola opäť zachovaná rovnováha... :-) )
5. Po vychladnutí nastáva veľmi dôležitá fáza, do ktorej treba zapojiť všetkých päť zmyslov, „nadzmysly“, napríklad intuíciu (i nezmysly, ako sa to často stáva :-) ). A ochutnávame, či nám takto zmixovaný koktejl chutí, pozeráme sa, akú má farbu a či nám je príjemná, ovoniavame ho, sledujeme, akú má konzistenciu, ohmatáme ju, naciťujeme, či je pre nás ako celok príjemný... Toto je takzvaná vedomá fáza syntézy.
6. Následne všetky svoje vedomé prežitky prenecháme podvedomiu, a to tak, že podvedomiu jednoducho zadáme príkaz, aby zmixovaný koktejl spracovalo. Je dobré takýto proces podporiť nejakou kladnou afirmáciou (tvrdením), že sa s danou výzvou v rozhodovaní chceme naozaj popasovať. Aby podvedomie našu požiadavku spracovalo dostatočne kvalitne, rozhodovací „lektvár“ by mal na jeho úrovni určitú dobu pôsobiť. Psychológovia a motivátori sa vzácne zhodujú na období 30 až 40 dní. Ale pozor! Ako hovorí Jack Canfield, podvedomie vníma v obrazoch a v takejto forme môžeme očakávať aj odpoveď. Preto treba byť vo dne aj v noci dostatočne bdelý. Toto je zasa takzvaná podvedomá fáza syntézy.
7. Má to aj siedmy bod, ale ten je určený len pre zasvätencov :-) , ktorí si týmto postupom v živote prešli a naučili sa na základe svojich racionálnych úsudkov a pocitových vnemov rozhodovať. (No dobre, prezradím vám ho, keď ste takí zvedaví: Výsledok je vždy správny a konečné rozhodnutie je vďaka slobodnej vôli aj tak na samom človeku.)
Napokon ešte jeden citátik z Canfieldových Pravidiel úspechu: „Vesmír odmeňuje čin. Aj keď je tento princíp jednoduchý a pravdivý, ľudia prekvapivo zapadajú do bahna analyzovania, plánovania, organizovania, a to aj v situácii, kedy by mali konať, keď je už naliehavé podniknúť potrebné kroky.“
A ešte krátky dôvetok pre pamätníkov – pohľad do alchymistickej dielne vo filme Cisárov pekár, pekárov cisár. Len na vysvetlenie, mandragora je jedovatá stredomorská rastlina, ktorá sa pre svoje psychoaktívne účinky a zvláštny tvar koreňa používala v mágii.
alchymista Scotta: Milosti, elixír (mladosti – pozn. I.M.) bude! Právě jsem strouhal mandragoru...
cisárov komorník: Dovolte! Křen, milosti!
alchymista Scotta: Zkoušel jsem křen jako náhražkovou surovinu…
cisár Rudolf II. nazerá do kotla: No ovšem, buřty s křenem! Na to pana Scottu užije! To se to bádá! To se to vědecky pracuje! To si nemůžete vopatřit pravou mandragoru?!
