Tak nám pani Müllerová „povalili" vládu. Sprvoti som si myslel, že to kvôli tomu eurovalu, lebo za normálnych okolností by kabinet padol, alebo by ho zvrhli. Ale potom som vlastne prišiel na to, že zrejme existuje nejaký povaľač, ktorému sa takýto nekalý akt povalenia podarilo uskutočniť. Ale nepodarilo sa mi ho nikde vypátrať, pretože každý od svojho válova ukazoval na ten susedov. :-)
Nuž, ale nie o to sa s vami chcem podeliť. Nedávno sa ma môj syn-vysokoškolák pýtal, či viem, prečo už dnes nie je propaganda, ale píár. Asi preto, že sa toto slovo zdiskreditovalo za socializmu, odpovedám. Syn ma však vyvádza z omylu a ozrejmuje, že k diskreditácii došlo už niekoľko desiatok rokov predtým vo fašistickom Nemecku a západný svet po vojne potreboval nový, nepoškvrnený „vietor do plachiet“. Voľba padla na vtedy už známy pojem public relations (vzťahy s verejnosťou).
Iba tak mimochodom, zakladateľom moderného píár je synovec Sigmunda Freuda Edward Bernays. Ako uvádza Wikipedia, blysol sa najmä vtedy, keď od tabakových firiem dostal zákazku na zmenu verejnej mienky na fajčenie žien. Stavil na samostatnosť a cieľavedomosť žien, najmä feministiek a odvtedy sa fajčenie nežného pohlavia v Amerike stalo módou. Pritom sa pán Bernays o škodlivosti tejto závislosti zmieňoval iba okrajovo, ak vôbec.
A teraz už naspäť na Slovensko. Tento týždeň som sa akoby opäť preniesol do obdobia spred vyše dvoch desaťročí, keď dosahovala socialistická propaganda svoj vrchol. A, bohužiaľ, neprispeli k tomu len politici (na to sme si už akosi zvykli), ale aj niektoré médiá. Mimoriadne v tom vynikol denník, ktorý si uvádza, že má najčítanejšie spravodajstvo na Slovensku. Tie jednostranné propagandistické (pardón píár) skvosty by tomuto mienkotvornému denníku závideli aj v Pravde, keď ešte vychádzala na titulke s logom päťcípej hviezdy a kosákom a kladivom, ak si dobre pamätám. Úplným topom sa dajú nazvať ohlasy slovenských osobností, ktoré reagovali na otázku, čo si myslia o neschválení eurovalu a páde vlády. Z osemnástich účastníkov mal iný ako „väčšinový“ názor iba mierne nadpriemerne zarábajúci tréner slovenských futbalistov originálnou odpoveďou: „To na koho skúšate?“, ktorá zrejme vojde do dejín. Pripomenulo mi to obdobie leta 1989, keď nás šéfstvo v tlačovej agentúre pobádalo, aby sme zbierali ohlasy (pravda iba tie väčšinové, po rusky boľševické) na chartistickú výzvu Několik vět. Našťastie nám vtedy „zožrali“ výhovorku, že nemôžeme zbierať ohlasy na niečo, čoho oficiálne znenie vlastne ani nepoznáme (aj keď sme sa k tomu, samozrejme, neoficiálnou cestou dostali).
Z nabrífovaných politikov od píár poradcov ma okrem teatrálno-emocionálnej pani (ex)premiérky najviac zaujal jeden z jej (ex)podpredsedov, ktorého strana má v logu kríž. Jednak sa mi zdá, že sa minimálne nezvyklý výraz o povalení vlády vyskytuje v jeho politickej rétorike najčastejšie, ale na druhej strane sa v jednej televíznej debate blysol aj iným výrokom. Voľne parafrázovane uviedol na adresu budúcej možnej spolupráce s SaS, že kto nejde s nami, ide proti nám (ktorý z klasikov nedávnej éry to povedal?). Zdá sa mi, že tento pán (aj so svojimi koaličnými súputníkmi) trochu neprávom vyčíta niekomu, že sa drží svojich predvolebných sľubov (aj keď to liberáli robia často málo diplomaticky, teda dosť naturálne a neohrabane a ich predseda aj s nepatričnou dávkou ega). A pritom by si skôr mohol sám pravdivo odpovedať na otázku, čo chce robiť so svojím bratislavským bytom, ktorý kedysi verejne sľúbil venovať charite. Ak to už nechce, nech je chlap a prizná to. Vôbec mi to nebude prekážať, každý sa niekedy zmýli... a dnes treba myslieť aj na svojich potomkov, doba je ťažká.
Inak, politikov fakt príliš nemusím, ale výrok jedného nemenovaného (ex)ministra hospodárstva, že sa v Indonézii nestíhal diviť, čo tu rozohrali a zinscenovali títo inkvizítori, mi aj s jeho dôvetkom o čistom stredoveku so súčasnou situáciou celkom rezonuje. Mimochodom, pán (ex)minister má s reklamou (a určite aj s píár) svoje bohaté predchádzajúce skúsenosti. Týmto výrokom však len potvrdil, že korene „propagandistického ovplyvňovania más“ sú známe už mnoho stáročí a rozdiel medzi minulosťou a súčasnosťou je len v ich väčšej sofistikovanosti. A toto celé ma ešte utvrdzuje v myšlienke, ako ťažko sa z ľudského vedomia vykoreňujú zažité modely správania. Niekedy to môže trvať aj niekoľko generácií, nestačí, ak príde iba k zmene politického systému.
Mimochodom, ak sa niekto domnieva, že sa cítim byť lepší, ako všetci spomínaní, tak sa mýli. Tiež som nedodržal sľub (to si chlapsky priznávam), ktorý som si kedysi dal, že už nebudem písať o politike, pretože to považujem za zbytočnú stratu času. Čo mám robiť, nevydržal som... Nabudúce sa už budem snažiť vrátiť k motiváciám a life manažmentu.
