Práve som priletel z New Yorku, kde sme reprezentovali Slovensko na newyorskom city maratóne a „kauza“ Ivan Mikloš a cestovná kancelária BUBO ma dosť prekvapila. V New York Times o nej nepísali... Tu je môj pohľad na vec.
Západný svet je postavený na referenciách. Keď prijímaš niekoho do zamestnania, keď sa zúčastňuješ tendra, vždy najväčšmi zaváži referencia. Naopak komunistický svet vám nikdy žiadnu referenciu nenapíše. Komunista vám nepodpíše ani že zajtra vyjde Slnko. Komunista totiž nemá názor. V komunizme sa nehrá čestná hra a všetko sa deje podpultovo a s podplácaním. Tak tomu bolo u nás za socializmu a aj za Ficovej vlády.
Sme najväčší predajca zájazdov do Číny na Slovensku. Ide o jednoznačné prvenstvo počas viac ako desiatich rokov, čínska ambasáda to vie kvantifikovať na základe počtu vydaných víz, no čínska ambasáda nám referenciu nenapíše. Na druhej strane nám USA vydali plaketu priamo vo Washingtone a chce nám ju odovzdať veľvyslanec USA v SR. To je ten rozdiel. Rozdiel je v otvorenej spoločnosti.
Táto „kauza“ je o slobode slova a o tom, že ľudia si majú stáť za tým, čo povedia a nemajú sa za to hanbiť. Pán Mikloš si za tým, čo hovorí, stojí. A ja si ho veľmi vážim za to, čo urobil pre Slovensko počas svojho minulého ministrovania. Neberiem ekonomický úspech Slovenska za samozrejmosť. Napríklad rovná daň bola odvážne rozhodnutie. Slovensko sa vtedy vybralo ekonomicky dobrým smerom.
Newyorský maratón som bežal aj za Slovensko a keď som po dobehnutí dostal medailu, veľa ľudí nám spontánne blahoželalo, a keď sa dozvedeli, že sme zo Slovenska, o to viac. Američania vedia oceniť výkon. Ja dnes odchádzam na výnimočnú expedíciu do Čadu. V pláne máme dostať sa až hlboko do Sahary na plateau do Ennedi. Nikto pred nami zo Slovenska ani Čiech to nedokázal.
Aj pán Mikloš rád cestuje a napísal nám, čo si o cestovaní myslí. Vážim si ľudí, ktorí neváhajú povedať svoj názor a stoja si za ním. Zadarmo, iba preto, aby si mohli povedať, že čosi majú radi, čomusi fandia. Vážim si ľudí, ktorí vedia spontánne oceniť, ak niekto tvrdo pracuje a je lepší. Ľudí s otvorenou mysľou, ktorí sami tvrdo pracujú a vedia teda ohodnotiť aj iných.
Táto „kauzička“ je v mojich očiach aj o tom, či Slovensko spraví opäť malý krôčik (lebo ide o malú kauzičku) a mentálne vykročí od komunizmu k otvorenej spoločnosti. Či do firmy prijmete človeka, na ktorého ste dostali pozitívnu referenciu od niekoho, koho si vážite. Keď tender vyhrá firma, ktorá má dobré referencie zo seriózneho zdroja. Predstavte si, aké by to bolo krásne.
