Aung San Suu Kyi je žena, ktorá je hodná obdivu. Bravúrne ovláda politické a životné umenie Gandího či Dalajlámu. Ovláda to, čo nám v Európe – mne teda určite - chýba. Niekedy hovoríme o Euro-ázijskom kontinente, napriek tomu dobrota ako keby sa zastavila niekde na brehoch Stredozemného mora. Západná civilizácia je dravšia a dobráka tu jednoducho prevalcujeme. V Európe neznášam(e) pasívnu rezistenciu, neznášam(e) čakať.
Raz som čosi potreboval vyriešiť na recepcii hotela v Jakarte. Predo mnou bola dobre oblečená pani ázijského pôvodu, ktorá výbornou angličtinou a s pokojom vysvetľovala recepčnému, že chce aby ich indonézsky šofér večeral. Recepčný nechápal o čo jej ide. Myslel si že ta pani hľadá dobru reštauráciu pre seba a svojho manžela a že šofér ich tam ma iba odviesť. Ale pani nešlo o seba ale o šoféra, ktorého daný recepčný považoval za podradného sluhu nehodného záujmu. Pani dôrazne a stále s neuveriteľným pokojom trvala na svojom. Ta pani vniesla na uponáhľanú recepciu chrámovú atmosféru. Opantala aj mňa a ja som to všetko iba pozoroval a vôbec mi nevadilo že čakám už 15 minút. „Odkiaľ ste?“ opýtal som sa a pani odvetila, že z Myanmaru a keď videla že tápem, tak doplnila –bývala Barma. To bolo moje prvé stretnutie s touto krajinou.
Keď som potom o pár rokov letel z Kalkaty do Yangonu, chcel som vedieť aké je v Barme počasie. Otvoril som si najčítanejší denník Kalkaty a pozeral na mapu predpovede. Barma bola začiernená. Pracovník Air India mi nechcel predať letenku s tým, že idem na istú smrť. Ja som však dostal už 14 dňové víza a nie 6 dňové ako minulý rok a na Myanmar som sa tesil. Letenku som mal zarezervovanú na sobotu 6. septembra čo si dobre pamätám, lebo deň predtým zomrela Matka Tereza a Kalkata bola doslova hore nohami. Po prílete do Rangoonu som zistil, tak ako ešte mnoho razy, že všetko je inak. Svet a dokonca ani najbližší sused (India) o Barme nevedeli nič. V Barme som sa stretol s tými najlepšími ľuďmi na svete. Prísny Theravadský budhizmus ma uchvátil. Čistá, bezpečná a fascinujúca krajina. Náš sprievodca kúpil od starej ženy na trhu hrnček (predávala jedinú vec) za prehnanú cenu. Bol to evidentne dobrý skutok. Ku koncu dňa daný hrnček daroval v inom meste chudákovi. Nič nerobil ostentatívne a ja som si to všimol iba náhodou. Všetko v Barme sa robí s pokorou. Podobných príhod mám veľa. No nezamilujte si krajinu, ktorá je úplne iná, než všetko čo poznáte. Krajinu ktorá je dobrá.
S Barmou odvtedy žijem. Pozorujem dohasínajúci život vojenskej chunty ktorá krajinu riadi podľa hviezd. V septembri 2007 som s napätím prežíval protestne demonštrácie budhistických mníchov. Jeden kláštor pri Mandalay podporujeme a o svojich mníchov sme sa báli. V máji 2008 som prežíval vyčíňanie cyklonu Nargis a spolu s našimi kamarátmi a hlavne úsilím organizácie Magna pomohli ako sa len dalo. Chunta vtedy bránila humanitárnym organizáciám vstúpiť na postihnuté územie, ale Martin Bandžák to s mojimi kamarátmi z Barmy prerazili, čo považujem za hrdinstvo. Celé tie roky s mojimi kamarátmi v sukniach – londži pofajčievajúc obrovské cigary a počúvajúc Bradatých bratov, preberáme politiku a tipujeme kedy aj v Barme zvíťazí demokracia a čo to s touto krajinou a jej nádhernými ľuďmi porobí. Británia už nemá zásadný vplyv. Zmenu iniciuje Čína? Spolu s Barmčanmi prežívam postupné turistické otváranie sa krajiny a postupne ju objavujem. Do Barmy chodievame každý rok no až teraz pred mesiacom sa nám podaril prechod po zemi do Yunanu- čo je malý zázrak, veď po zemi sa doteraz do vnútrozemia Barmy dostať nedalo. S Barmou žijem už 15 rokov. Väčšinu tohto času bola dcéra vodcu za Barmské oslobodenie Aung San Suu Kyi v domácom väzení. Elegantná, vzdelaná, múdra, dobrá a silná. Roky hovorí chunte a celému svetu, pokojne ale jasne ako v chráme, že dobro v Barme zvíťazí. A teraz sa zrejme čosi deje. Chunta otvorila pozemné hranice a prepustila ju - šéfku opozície – z domáceho väzenia. Veľa šťastie húževnatá Suu Kyi! Veľa šťastia Barma!
