„Nie neprepadávajú tu. Iba keď prší.“ To bola odpoveď náčelníka dediny niekde medzi Talodi a Abu Jubeyhah. Naše džípy večer zastavili v blízkosti vojenskej posádky na mieste kde sa pásli kravy. Tam kde je dobytok, nie sú hady. Tam kde sú vojaci, neprídu rebeli. Na západ od nášho tábora sa týči skalnaté pohorie Nuba, kdesi na východ z džungle smerom do púšte tečie Biely Níl. Na oblohe ani mráčik, pokoj, bezvetrie, náčelník cez plece ležérne prehodenú starožitnú opakovačku, tak ako je tu zvykom, mi podáva ruku. Spev vtákov nepočuť. Jedno pípnutie a ihneď je v hrnci. Ako hovorím, absolútny kľud, ticho. Napriek tomu sa dnes cítim neisto a mám blbý pocit. Nachádzame sa totiž na území, ktoré nemá jasného pána.
Nachádzame sa v oblasti, kde o svoj vplyv vyše 20 rokov bojuje Chartúm s Jubou resp. NCP s SPLM. Nie je to dávno čo John Garang, vysoký Dinka vyštudovaný v USA, Abu Jubeyhu dobyl. Teraz je toto mesto zarabizované, strážené delostreleckou artilériou. Omar al-Bashir, prezident Sudánu, nikdy nedovolí, aby sa to zopakovalo. Doktor Garang to rozhodne nebude – charizmatický dlháň, prezident„Južanov“ zomrel za zvláštnych okolností pri páde helikoptéry. V jeho šľapajách pokračuje Dinka z iného klanu, v texasskom (áno darček od pána Busha) klobúku oháknutý zabiják - generál Salva Kiir. Hovorí sa, že kresťanský Dávid bojuje s moslimským Goliášom.
V tomto blogu si snáď môžem dovoliť napísať, že tu možno bojuje aj Čína s USA, či lepšie povedané ich petrolejárske firmy. Neviete si predstaviť ako je Čína v Afrike silná. Nepíše sa o tom. Británia (bývalá koloniálna mocnosť ovládajúca Sudán) či Francúzsko (ovládalo väčšinu Strednej Afriky) o Belgicku nehovoriac, nemajú šancu. V Čade (susedí so Sudánom) som videl jedinú modernú fabriku a to bola obrovská Čínska rafinérka. V Sudáne detto. Obrovské elektrické vedenia prechádzajúce celou krajinou Vám zničia veľa fotografií. Takto bez štipky úcty k prírode to mohli postaviť iba Čiňania. Čína nepotrebuje na dobytie sveta zbrane. Číňania sú múdri. Oni si svet kúpia.
Na severe Sudánu stretávame arabov oblečených v bielych džalábijách s bielymi zatočenými turbanmi (emma) na hlavách.Všade mešity, striktný zákaz alkoholu, slušne rozvinutý systém asfaltových ciest. Južný Sudán 12 x väčší než Slovensko má iba 100 km asfaltu. Ľudia tu žijú v prvotnopospolnej spoločnosti. Doteraz je tu bežné otroctvo. Kmeň Čollo neznáša Murlov a Nueri bojovali proti Dinkom ešte v roku 2006. Nuerov je na svete toľko ako Masaiov. Veľmi sa podobajú výzorom, jazykom aj spôsobom života. Sú to pastieri, pre ktorých je dobytok stredom vesmíru. Živia sa mliekom zmiešaným s krvou svojich kráv. Koncom novembra vykvasí zo sorgumu pivo a potom sa pije a tancuje a hrá a spieva a strieľa z kalašnikovov. Mäso svojich kráv nejedia.
Áno na juhu Sudánu sú kresťania, ale keď sa modlia k Ježišovi myslia na svojho boha Nhialica a predtým než idú k doktorovi vyhľadajú šamana. 12 ročné dievča tu má väčšiu šancu zomrieť pri pôrode ako skončiť základnú školu. Až ¾ obyvateľstva je negramotná a mesačná „mzda“ je menej než 20 Euro (dvadsať euro).
Keď som pred pár rokmi prechádzal územím kde som stretával sympaťákov v rozgajdaných uniformách SPLA, ktorí zanietene hovorili o samostatnosti, neveril som, že sa toho dožijem. Despota Omar al-Bashir, „riešil“ situáciu v Sudáne tvrdou krvavou rukou. V Darfúre vyzbrojoval Baggarov (kočovných arabov), ktorí mačetami vyhladzovali celé dediny čiernych Fúrov. Tu na juhu politicky využíval tradičné nepriateľstvo kmeňov, ktoré proti sebe huckal. Jeho mocou nezatriasol ani zatykač ICC v Haagueu a minulý rok (apríl 2010) jednoznačne vyhral voľby.
Bežný „Severan“ si bol istý, že juh sa neodtrhne. „Veď všetko majú od nás, zo severu“ Bežní občania však nemajú dobré informácie. Väčšina ropného bohatstva Sudánu sa totižto nachádza na juhu.
Konanie dnešného referenda je pre mňa veľkým prekvapením. Je úžasné, že ľudia môžu po toľkých rokoch utrpenia vyjadriť svoju vôľu. Keď som túto neskutočnú správu počul bol som hneď nadšený. Ľudia putujúci späť domov z exilu, aby odvolili -to musí byť silné. (Podmienkou vzniku 55. afrického štátu Južný Sudán je vyše 60% účasť obyvateľstva „juhu“. Predpokladá sa, že väčšina zaškrtne na volebnom lístku jednu ruku = samostatnosť. Volebné lístky sú pripravené pre negramotných. Výsledky budú tak o týdeň.).
Západné média jasajú. Americké celebrity a politici si robia PR. Salva Kiir vo svojom kovbojskom klobúku zrejme pije Bourbon a určite oslavuje. Petrolejárske firmy v USA majú istotne večierok. Všetci sú vlastne spokojní. Ja by som mal byť tiež. Všade je pokoj, na oblohe ani mráčika, v médiach iba samé dobré správy.
Myslím si však, že Omar al-Bashir pije sladký čaj, fajčí šišu a usmieva sa taktiež. Svojim kamarátom z Al Kajdy vysvetlí, že všetko je v pohode a nech majú iba trošku strpenia a prúser sa dostaví sám. Hranice medzi štátmi (Severným a Južným Sudánom) nie sú jasne určené ale už teraz je jasné, že idú cez ropné polia. Korupcia na juhu dosahuje ohromné rozmery. Miestne kmene sa nezačnú zo dňa na deň správať civilizovane. Aj dnes ako vtedy nad Talodi sa cítil neisto a mám blbý pocit. Dážď totižto čoskoro príde a s ním krvavá vojna.
PS: Ospravedlňujem sa ak niektoré veci boli napísané zložito. Snažil som sa skracovať. Každopádne o Sudáne sa s Vami rád porozprávam na festivale Camera Slovakia cez víkend 22 a 23 januára, kedy tu budem mať o tomto regione krátku prednášku. Srdečne pozývam.
