Kúsok od Slovenska sa nachádza svetové veľkomesto. Aspoň nedeľňajší Viedenský maratón bol toho dôkazom. 32,5 tisíc bežcov, 400 tisíc fanúšikov a hviezdne obsadenie o tom hovoria. Bola to svetová úroveň. Bratislava je zatiaľ minimálne 7x menšia a ani Praha na toto absolútne nemá. Viedeň prežila jeden úžasný, svetový víkend.
Ráno sme ešte stihli na hoteli raňajky. Hotely boli plné, veď štartovalo viac než 100 národností. Zo Slovenska nás bolo 113 a z Čiech 48. Prihlásených bolo viac ale toľkoto dobehlo. Na štart severne od Dunaja sme sa doviezli metrom. Všetko bolo perfektne pripravené, aj keď koridory mi pripadali malé pre takú obrovskú masu. Ale to možno preto, že som stál v prvom rade. O 8.58 vyrazili elitní maratónci (väčšina čiernych bežcov) a o 9,00 sme vyrazili my a Haile. Dnes to má byť šou zázračného Haileho Gebrselassieho, Etiópčana, ktorý je najlepším bežcom na dlhé trate na svete. Pre Haileho to má byť zároveň darček k jeho 38 narodeninám. Od novembrového maratónu v New Yorku kde v polovici vzdal (a tým pádom som ho predbehol ☺) už žiadny beh nebežal. Týždenne v tréningu nabehá vyše 200 km (áno čítate dobre) ale pretek nebežal. Teraz v nedeľu je od New Yorku prvý beh čo bude bežať a je to polmaratón. To isté čo bežím ja. Haile chce bežať pod hodinu a ja s partiou kamarátov chceme bežať pod 90 minút. V UNO city (sídlo OSN) sme rozdelení do koridorov a pred nami stoja v plnej výstroji amerického futbalu rýchli chlapci. Ich úlohou je držať spenené kone a potom na povel zašprintovať 100 metrov a uhnúť z trate a pustiť nás. 9,00 , trúba (tu v Rakúsku sa akosi výstrelov boja), Straussov vypalovák na Krásnom modrom Dunaji a vyrážame. Ťažkoodenci nestíhajú, zavadzajú a predbieham ich po 40 metroch. Z amerického futbalu majú iba tú výstroj. Moji kamaráti ochoreli, zľakli sa tej výzvy 90 minút, nechcelo sa im a pod. a tak som tu sám. Krásne počasie, najkrajšie aké si viete predstaviť a ja som rád, že som sám a rozhodnem sa užívať si to. Prebehneme cez Donauinsel a potom ľavotočivou zatáčkou vbiehame do parkov Prátra (kedysi to bol lovecký región pri Viedni a Jozef II ho pričlenil k mestu) a beží sa úžasne. Po dvoch kilometroch zisťujem, že som prebehol už 4. Naozaj, toto sa mi ešte nikdy nestalo. Dýcham úžasný čistý vzduch a asfalt je rovnučký, hladký, bez „mamutích“ jám, kde si vyvrtnete nohu. Toto isté konštatuje aj Haile. Ten má za úlohu dobehnúť elitných bežcov, ktorí bežia maratón. Plánuje to tak niekde pri Schonbrune či na Mariahilfestrasse. 400 000 Rakušanov je však šťastných, že sa im podarilo tohto bežeckého génia dostať do ich mesta a skandujú tak silne, že Haile dobehne elitu už pri Opere a pri Naschmarkte (bruchu Viedne) je už jasne prvý. Tu ma majú čakať moji povzbudzovatelia a hľadať v tom obrovskom dave tričko BUBO running teamu. Ráno však nevstali a tak bežím bez povzbudzovania ďalej. O chvíľu mám za sebou 15 kilometrov a stále sa šetrím. Jožo, od ktorého som dostal tento maratón ako darček ma strašil stupákom na Mariahilfestrasse. Stupák však nikde, respektíve telo zvyknuté na stupáky na Železnej studničke nič dramatické nespozorovalo. Čo som však spozoroval boli podivné skupinky, ktoré tu bežia čosi ako štafetu či nejaký iný kratší beh a Mariahilfe je zrazu priúzka s priveľa pomalými kvázi bežcami a mne plnému energie sa ťažko predbieha. Záverečný kilometer bežím tempom pod 3:50min/km a vbieham k Hofburgu na červený koberec a do cieľa v kráľovskom prostredí na Helden plaz. Musím konštatovať, že takýto záver nemá ani New York.
Heile zaostane za svojim plánom o 19 sekúnd a ja o 355 sekúnd. Obaja sme však šťastní a svorne tvrdíme, že sa na túto udalosť ešte do Viedne vrátime. Skončil som ako 6. Slovák a vo svojej kategórii (25 rokov +) ako prvý. No nič bol som v nedeľu slabý, ale bol to o to úžasnejší zážitok. A bol to prvý beh, ktorý som zasvätil vyššiemu cieľu.
Rozhodol som sa vyzbierať peniaze pre japonský Červený kríž. Keď som bežal 7. novembra (2010)v New Yorku maratón vyzbieralo sa na charitu vyše 30 milióna dolárov. Toľko na Japonsko určite nevyzbieram. Viem však, že chcem tejto krajine pomôcť! Prvý beh pre Japonsko mám teda za sebou. Čaká ma Japonský beh 8. mája v New Yorku.
