Ťaživá hrozba

Diskutovať verejne o politike (odhliadnuc od politikov samotných, ktorí takto laškujú v rámci pracovnej náplne) je v USA zhruba také obvyklé ako rozprávať sa o vierovyznaní, či sexuálnej orientácii. I keď v niektorých prípadoch je to na prvý pohľad zrejmejšie ako svetonázor.

Výnimkou bolo nedávne zníženie ratingu Spojených štátov amerických agentúrou Standard & Poor’s.

Obyčajných ľudí (myslím tým, naozaj obyčajných ľudí) spravidla nezaujímajú slovné prestrelky, odborné termíny a stanoviská. Väčšina z nich ani nezaregistrovala, že agentúra Standard & Poor’s sa v správe pre americké ministerstvo financií, ktorou odôvodnila zníženie bonity sekla o dva bilióny dolárov. Netrápia ich vyhlásenia, že dolár ako svetová rezervná mena má na mále. Aj slová, prezidenta Baracka Obamu, že finančné trhy vedia, že USA sú i naďalej krajinou s bonitou AAA, ich (na rozdiel od investorov) nechávajú chladnými. Úprimne povedané, nepoznám Američana, ktorý by nebol presvedčený, že jeho krajina je „áčková“. Či však ide o AAA, alebo AA+, k jeho každodenným otázkam nepatrí. Reálne ich však trápi, že sa krajina ešte nezotavila z jednej krízy a ocitla sa na prahu druhej. Obavy z rastúcej inflácie, zdražovania, straty práce, neschopnosti splácať pôžičky, hradiť školné a hrozba všemožných existenčných problémov je ťaživá.

Na otázku, ako sa na celú situáciu pozerá, povedal môj kamarát (mimochodom učiteľ angličtiny) vetu, ktorú v skratke môžeme preložiť slovami - Reči sa hovoria, chlieb sa je“. A vzápätí dodal: „Ale bude drahší.“